Jean & Robot
rozhovor Thomasa Orrowa s Dávidom Marcinom
Príbeh Jean & Robot má svoje čaro. Pripomína nám, že je v nás ešte stále dieťa. Kedy malý Dávid Marcin začal s kreslením komiksov?
Komiksy som začal kresliť veľmi skoro. Ak si dobre pamätám, tak už v prvom ročníku na základnej škole som obkresľoval celé strany z komiksov Spider-man, Batman a Crew, ktoré mi otec pravidelne kupoval. Snažil som sa naučiť rôzne postupy a už na základnej škole som začal kresliť vlastné komiksy.
Jean & Robot je zaiste zaujímavým autorským pohľadom. Rád prekvapujete čitateľov (a seba) vždy novou výtvarnou polohou a spracovaním komiksu?
Od čias komiksu Jean & Robot sa môj rukopis určite posunul… Neviem posúdiť, či správnym alebo nesprávnym smerom. Keď si vyberiem námet na spracovanie, snažím sa v prvom rade vystihnúť predstavu scenáristu, no zároveň využívam aj vlastný rukopis. Pri každom komikse mám akýsi „bočný plán“, ktorý chcem splniť. Niekedy chcem, aby prostredie bolo vykreslené detailne a fungovalo ako naratívny prvok, inokedy ho potlačím do pozadia alebo štylizujem.
V závere príbehu Jean & Robot sľubujete čitateľom: „A nabudúce vám vyrozprávam niečo menej sci-fi.“ Do akej miery sa zaoberáte jeho pokračovaním?
Komiks Jean & Robot som nakreslil počas letného semestra na VŠVU v roku 2013. Už počas jeho realizácie som uvažoval o jeho pokračovaní. Odkaz na konci príbehu je trochu zavádzajúci, pretože ďalšie pokračovanie malo niesť názov Jean & Útok z vonkajšieho vesmíru. Chcel som sa ešte viac priblížiť pulpovej komiksovej tvorbe a sci-fi filmom z 50. rokov. Tento komiks však napokon zostal iba v skiciach a konceptoch.
Chystáte nové komiksové projekty podľa vlastných námetov?
V spolupráci s inými scenáristami mám rozpracované viaceré projekty. Vlastné námety momentálne nestíham spracovávať, no určite by som ich chcel zrealizovať vo forme krátkych komiksov.
Autorov námetov pre vaše komiksy si volíte podľa vašej „krvnej skupiny“?
Spoluprácu si vyberám podľa námetu alebo scenára. Scenáristu spoznávam až v priebehu tvorby. Podľa slov, ktoré napíše, je možné spoznať aj jeho samotného. Môžem povedať, že v niečom je vždy aj mojou krvnou skupinou. Ak zdieľame rovnaké názory alebo záujmy, tak som aj viac motivovaný vytvoriť dobrú vec.
Niektorí umelci, aj po absolvovaní niekoľkých škôl, hovoria, že sú samoukovia.
S týmto súhlasím asi tak 50 na 50. Ide skôr o to, ako využijú priestor, ktorý im škola ponúka. Ja som si myslel, že s mojím zameraním budem mať na škole ťažkosti a bude ma to brzdiť. Pochopil som, že to nie je len školiteľ, profesor, umelec, kto by ma mal všetko naučiť. Názory a podpora spolužiakov či iných pedagógov, hodiny kresby a ateliér sú predsa súčasťou akademického systému. Myslím si, že aj samotný školiteľ, profesor, umelec vie, i keď možno nie vždy priamo, ponúknuť dobrú radu.
Surová neskrývaná realita v čo najväčšej nahote, pohľad do samej podstaty, nech je akákoľvek. Ako naliehavo pociťujete myšlienku, že byť umelcom je poslanie?
Hmm… Ťažko sa mi vyjadruje k tejto téme. Umenie je pre mňa sínusoidou, ktorá sa mi niekedy mentálne vzďaľuje, niekedy zas približuje. A tak dookola. Umenie sa snaží silou-mocou klásť otázky a vyhýbať sa odpovediam. Rozumiem, že je dobré klásť si dôležité otázky a rozprúdiť diskusiu, no zároveň by bolo fajn ponúknuť aj odpovede. V poslaní umenia vidím okrem kladenia si otázok aj snahu na ne odpovedať, ponúknuť riešenia alebo k ním nájsť cestu.
Pomáhajú vám odozvy na vaše komiksy pri vašej tvorbe?
Isteže. Rozpracované komiksy častokrát konzultujem s kolegami ilustrátormi a umelcami. Občas ich ukážem aj nezainteresovanej osobe, aby som sa presvedčil, že príbeh a kresba dávajú zmysel.
Tešíme sa z komiksových zborníkov Pomimo, ktoré sám editujete a vydávate. Čím je špecifické aktuálne 4. číslo?
Štvrté číslo Pomimo vychádza v limitovanom náklade a predstaví 10 autorov, ktorí reagujú na tému „pomsta“…
Nechýba vám na Slovensku viac komiksovej publicistiky?
Samozrejme. Chce to aj podcasty, diskusie, amatérske ziny, súťaže, komiksové festivaly, pokusy, omyly, dobré i zlé komiksy.
Začína sa už aj v našej umeleckej klíme blýskať na lepšie komiksové časy?
Podľa mňa áno. Chce to však investovať zdroje, vlastnú energiu, tvoriť komunitu a hlavne nezanevrieť na médium komiksu. Je dôležité ukázať, že umelec, ktorý sa vyjadruje komiksom má rovnocennú pozíciu ako umelci v oblasti hudby, filmu alebo literatúry.
______________
Blok komiksu „Dávid Marcin – Jean & Robot“ bol pripravený v spolupráci s edíciou komiksových zošitov Tom Orrow a vydavateľstvom Dive Buki, Košice. Editori: Rišo Kitta & Pavol Bratský
Dávid Marcin (1991) študoval v Ateliéri voľnej grafiky a ilustrácie na VŠVU v Bratislave. Venuje sa predovšetkým komiksu a digitálnej ilustrácii. Od roku 2012 prispieva svojimi ilustráciami a komiksami do nezávislého elektronického časopisu Howard. V spolupráci so spisovateľom Petrom Měrkom vytvorili krátke komiksy Otevřený poklopec ve světe literatury, Jídlo, Zmar a beznaděj jsoucna. S Petrom Měrkom vydal v roku 2016 grafickú novelu Van Gogh 21. storočia, ktorá vyšla v českej, ako aj nemeckej jazykovej mutácii. Je zakladateľom komiksového zborníka Pomimo, ktorý prezentuje tvorbu študentov VŠVU.
