Dávid Dziak: Slovenská poézia pre deti r. 2021 – básnické zázraky

Slovenskú poéziu pre deti a mládež po šiestich rokoch obohatil jeden z najlepších súčasných básnikov pre deti Valentín Šefčík zbierkou štyridsiatich „zázrakov“, ktorá vyšla pod názvom Zázraky. V stimulovaní slovenskej poézie, teda „v hľadaní hviezd“ pokračuje vydavateľstvo Perfekt, a to druhým ročníkom súťaže o najlepšiu pôvodnú báseň pre deti a násťročných, z ktorej vzišiel zborník víťazných poviedok a básní Kráľovná. Do slovenskej detskej poézie pozitívne prispel aj Miroslav Demák, pôvodom Srb, zbierkou Nepopieraj netopiera.

Nádherne ilustračne a graficky, no a samozrejme aj textovo, je spracovaná najnovšia zbierka výborného poeta Valentína Šefčíka Zázraky (Slovart, il. Marta Matus). Knihu tvorí 40 básní/zázrakov: „Kto neverí na zázraky, / nech tú báseň nečíta. / Kto chce veriť, ale váha, / tomu chýba rovnováha, / nech sa na nič nepýta. / Nech len číta dosýta“ (s. 6). Autor hľadá krásu všade okolo nás, v konkrétnych maličkostiach (Slza; Pierko) i abstraktných javoch (Čas; Slovo), ktorých sa nemôžeme dotknúť rukou, slovom však áno. Veršom zhmotňuje jedinečnosť krátkych okamihov, napríklad výnimočnú chvíľku bubliny či vločky. Veršom pôsobivo zobrazuje atmosféru ticha, lúky či rána: „Noc potom na rozlúčku / zakýva do réžie. / Odchádza bez náhlenia, / bez veľkých rozpakov. / Ráno je dobrá správa / o svete, ktorý žije. / Ráno je prvý zázrak / vo svete zázrakov“ (s. 13). Popritom sa využíva zaujímavá personifikácia (vietor ako básnik) a obraznosť (rosa ako vzácny klenot vyrobený na okamih zo slnka a vody). Básne teda majú potenciál scitlivovať (nielen) detského recipienta, nabádajú ho vidieť zázrak, krásu v obyčajných(?) veciach: „A pre všetkých, ktorí tvrdia, / že zázrakov niet, / ja dnes tvrdím pravý opak: / Je ich plný svet“ (s. 7). Odporúčam ich do recitátorských súťaží.

V stimulovaní tvorby poézie pre deti a mládež pokračuje vydavateľstvo Perfekt, a to druhým ročníkom súťaže o najlepšiu pôvodnú báseň pre deti a mládež (popri niekoľkoročnej tradičnej súťaži o najlepšiu poviedku). V dôsledku pandémie vyšiel zborník víťazných prác – Kráľovná, až v roku 2021, v ktorom sa predstavilo 14 poetov. Hlavnú Cenu dieťaťa 2020 v kategórii poézia, ktorú vyberali žiaci štyroch základných škôl, získal text Veľa otázok od Dávida Dziaka. Báseň filozofuje o živote a smrti cez otázku identity. Je samozrejmé, že zborník zo súťaže obsahuje texty rôznorodej kvality, predstavím teda tie najlepšie básne. Opäť, ako tomu bolo aj v prvom ročníku danej súťaže, najlepšiu báseň napísala Zuzana Martišková. V texte Strechopárty sa vtipne zamýšľa: „Čo sa noci preháňa / nocou po hlave?“ (s. 126). Na tejto básni vidno, že nevznikla za „pár minút“, za „jednu noc“, ale že autorka na nej pracovala dlhšie, čo sa odrazilo v premyslenej práci s lexikou a asociáciami, súvisiacimi s nocou. Vydarený text napísala aj Anna Timková Lazurová. V básni Ježibaba na dôchodku funkčne a s humorom využila rozprávkové motívy, ktoré v závere aktualizovala o motív šitia ochranných rúšok, súvisiacich so súčasnou pandémiou koronavírusu. Komicky stvárnila strach strážneho psa v krátkej básni Obludy, von z búdy! Gabriela Dittelová, vyúsťujúcej do vydarenej pointy: „Zachráňme ho pre tú psinu, / zaveďme mu elektrinu“ (s. 58).

Slovenskú poéziu pre deti obohatil Miroslav Demák zbierkou básní Nepopieraj netopiera (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, il. Martin Kellenberger). Ako už naznačuje názov, autor sa hrá s jazykom (sklony slony, ježobežci, chorý tchor, tchorí chór), napríklad v texte Záchlana tematizuje ráčkovanie dieťaťa alebo v básni Medzera v gramatike gramatickú kategóriu pádu. Pohráva sa aj s rýmami, ktoré sú zväčša kvalitné, napríklad báseň Kto to kričí? tvoria paronymické rýmy. V zbierke sa najmä zobrazuje život zvierat (Emu; Koala) a detí (Ťažko je; Môj kamarát obed), pri ktorých sa pracuje predovšetkým s pointou a humorom (Móresy; Miesihnát píše Valipupkovi): „Mali / PRAľudia / PRAsklo? // Mali, / ale im / prasklo!“ (s. 14). Zbierka obsahuje aj lyrickejšie (Bál; Keby už tá kukla pukla) a jemnejšie texty: „Večer // Mama, / nám sa nechce / do postieľky. / Už sme veľkí! // Ráno // Mamička, / prečo chceš, / aby sme / vstali? / Veď sme ešte / malí“ (s. 66).

Ďalej odporúčam aj knihu Bubáci (Brak), v ktorej strach detí textovo i ilustračne podnetne stvárnili Eva Škandíková s Terezou Oľhovou a Vladom Jančekom. Originálnu dvojknihu básní Jemňacinky / Brutálničky (Modrý Peter) napísala známa poetka pre dospelých Eva Luka. Zručné riekanky a básne obsahuje titul Hojdali sa ježibaby od Jozefa Moravčíka Jakubovca.