Hodnotené texty autorov: Timea B., Peter M., Andrej K.

Príspevky Timey B. pravdepodobne patria k jej prvým literárnym pokusom. Tradičná lyrická výpoveď v prvej osobe singuláru odráža prevažne tragické pocity zamilovaného dievčaťa vyjadrené prostredníctvom významovo zaťažených slov alebo priamo, ich význam sa tak nikam neposúva. Použité rýmy, motívy aj obraznosť sú ukážkou klišé („Ty si dieťa lásky a ja som dieťa skazy.“), hoci náznak pokusu o rozvinutie obrazu a sprostredkovanie atmosféry, vidím. Lyrický subjekt a zároveň autorka má tendenciu klásť si filozofujúce otázky príznačné svojmu veku (17 rokov): ,,Teda povedz mi: Prečo tá maska?“,„Čo ak… ma už čierna nezahreje?“ „Povedz mi, kto som?“, ich potenciál nevyužila, stratili sa v „prúde“ slov.Zarovnanie na stred a nezvyčajný font písma (SegoeScript) texty ešte viac degraduje, vyzerajú „lacno“, vyznievajú násilne a vzbudzujú dojem prílišnej efektnosti a aj neskúsenosti.

Timeu povzbudzujem k premyslenejšiemu písaniu, šetreniu slov a najmä k čítaniu a spoznávaniu poézie. Mohla by siahnuť aj po verzologickej príručke či interpretačných textoch, ktoré by ju mohli inšpirovať k ďalšej, zrelšej tvorbe.

Tipy na čítanie:

Veronika Dianišková: Labyrint okolo rúk. Bratislava: Ex Tempore, 2006.

Marcela Veselková: Najzvláštnejšie je neľúbiť ťa.Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2005.

Michal Tallo: Antimita. Bratislava: OZ Vlna – Drewo a srd, 2016.

Daniel Hevier: Ťahák na básne. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2012.

Peter Milčák a Marián Milčák, eds.: Ako sa číta báseň I. a II. Levoča: Modrý Peter, 2013 a 2016.

Prozaický text Petra M. má znaky sci-fi – pokiaľ ide o nápad, text si zachováva tajomstvo a núti nás čítať ďalej. Gradovanie deja je primerané, no v jednotlivých pasážach sa stráca logika textu, žiada si dôslednejšie prepracovanie. Za problematické považujem skĺbenie reálneho a imaginárneho/sci-fi módu, text je nekonzistentný, tonalita sa rýchlo mení. Hoci vidieť, že konanie postáv je premyslené, vyznieva neuveriteľne. Rovnako aj dialógy – pôsobia vykonštruovane a uvádzacia reč škrípe. Pri čítaní prekáža nadbytok oslovení, ktoré zrejme mali zvyšovať dojem „zlovestnosti“, falošnej intimity vytváranej „systémom“. Nachádza sa v ňom aj veľa floskúl („lebo jeden nikdy nevie“). Za vydarený považujem opis prežívania a rôznych situácií hlavnej postavy v častiach, kde sa objavuje ženská hrdinka. Pôsobia autenticky a oceňujem aj ich primeranú vtipnosť. Autor by mohol zapracovať nad používaným slovníkom – aj tu prevláda nekonzistentnosť. Ak má byť text súčasný (a predpokladám, že má, keďže rozprávačom je vysokoškolský študent), potom by v použitom kontexte mal vynechať slová ako napríklad dievčina či mladík. Rovnako slovo mamka je príznakové a zanecháva skôr negatívny dojem, ktorý uberá hlavnej postave na sympatiách.

Tipy na čítanie:

Štefánik Ondrej: Som Paula. Bratislava: Tatran, 2016.

Šulej, Peter: História. Levice: KK Bagala, 2009.

Text Andreja K. v tejto podobe nie je vhodný na publikovanie –každodenné zápisky a načrtnuté, nedokončené úvahy nemajú dostatočnú kvalitu a ich obsah aj celkové prevedenie vyznieva iritujúco kvôli monotónnym opakovaniam rovnakých slov, slovných spojení, fráz a myšlienkových celkov. Textu chýba hoci len „hrubé“ spracovanie, ak nerátam zalomenie textu do odsekov. Nie som si istá, čo autor skúša (či skúša mňa?) a či si vôbec uvedomuje, že text, ktorý zverejní, by mal byť pre ostatných a ostatné – „stráviteľný“. Napriek tomu vnímam pokusy o iróniu, ktorá však vyznieva nežiaduco komicky:„Aký vďačný by som mal byť za svoju matku. Aj ma prebaľovala, aj šumivé magnézium mi kupovala.(…) Aký spokojný by som mal byť so svojim domovom. Aj steny má, aj podlahu, aj jogurty sú v chladničke, aj wi-fi tu je.“ Z textu nie je zrejmá ambícia ďalej písať a tvoriť, akoby vznikol v daný okamih bez hlbšieho premýšľania. Rezignácia „rozprávača“ a zároveň „postavy“ sa prejavuje aj v autorovom rezignovaní na modelovanie textu. Slovami autora – „… hĺbka a zmysel tomu chýba“.Aj mizerné pocity môžu dopomôcť k vzniku kvalitnej literatúry. Autora preto povzbudzujem najmä k čítaniu. A možno by mohol skúsiť písať, až keď emócia doznie…

Tipy na čítanie:

Mitana, Dušan: Psie dni. Bratislava: KK Bagala, 2012.

Balla, Vladimír: Leptokaria. Bratislava: KK Bagala, 2000.

Kopcsay, Márius: Zbytočný život. Levice: KK Bagala, 2006.

Publikované: 21/04/2020

Katarína Hrabčáková vyštudovala teóriu literatúry na Prešovskej Univerzite v Prešove. Je autorkou monografie Semiopoetický aspekt básnickej identity s podtitulom K problematike feminínnosti v súčasnej slovenskej poézii. Od roku 2016 je redaktorkou časopisu o poézii a básnikoch Vertigo. Píše poéziu.