Michal Mudroch: Cestopisné denníky – neobyčajné zážitky obyčajných ľudí na cestách v 19. storočí

Edícia cestopisov dvanástich slovenských „svetobežníkov“ približuje čitateľom z prvej ruky módu cestovania, ktorú najmä od devätnásteho storočia praktizovalo stále viac Slovákov. Cestovanie v tomto období v sebe skrývalo oveľa viac dobrodružstva, nástrah a námahy ako je tomu dnes. Cieľom editorov bolo sprostredkovať práve čo možno najvernejší opis dojmov týchto odvážlivcov, a preto sú cestopisy ponechané v pôvodnej forme s dobovou autorskou štylizáciou. Kniha tak len s minimálnymi jazykovými úpravami môže slúžiť ako historický, literárnovedný a jazykovedný prameň, čo nijak neuberá na literárnej kvalite jednotlivých kapitol.

Očami autorov – cestovateľov môže čitateľ spoznávať rôznorodosť krajín a regiónov, ktoré v rôznych dejinných epochách navštívili. Je medzi nimi tradicionalistické cárske Rusko aj dynamicky sa rozvíjajúce Spojené štáty, divoká Afrika či blízky Východ, ale aj vyspelé krajiny západnej Európy. Nemálo pozornosti je prirodzene venovanej aj cestopisom vzťahujúcim sa na územie dnešného Slovenska, v ktorých autori farbisto opisujú dobové reálie a regionálne špecifiká krajiny. Chronologicky pokrýva edícia viac ako polstoročie – od polovice 19. storočia až po dvadsiate roky toho nasledujúceho. Editori si dali záležať, aby boli jednotlivé dekády primerane pokryté, a tak si čitateľ okrem iného postupne vytvára aj približný obraz o vývine cestopisnej literatúry tohto obdobia. Samozrejmosťou sú dopĺňajúce vysvetlivky a poznámky týkajúce sa osobností, miest, udalostí a celkového časopriestorového kontextu cestopisných diel.

Hrdinami cestovateľských dobrodružstiev sú osobnosti rozličných životných príbehov i profesií. Nájdeme medzi nimi duchovné povolania, národovcov, obchodníkov i remeselníkov, ale aj učiteľa či výskumníka. Prvým cestopisom je príbeh na slovo vzatého cestovateľa, remeselníka Daniela Šusteka, ktorý mal už pochodené uhorské i rakúske kraje. Koncom šesťdesiatych rokov devätnásteho storočia sa odhodlal na niekoľkoročnú cestu zahŕňajúcu tak exotiku Blízkeho východu, ako aj štáty priemyselnej západnej Európy, aby nakoniec s úžasom zakotvil v „krajine zázrakov“, v Spojených štátoch amerických. Autorom druhého cestopisu je takisto skúsený cestovateľ, kapitán cisársko–kráľovského námorníctva, Karol Ladislav Kuzmány, ktorý čitateľom vo svojich postrehoch približuje detaily zo svetovej výstavy uskutočnenej v roku 1862 v Londýne. Nielen Anglicko, ale i ďalšie krajiny západnej Európy precestoval a opísal vo svojom cestopise významný národovec a významná osobnosť Československej republiky Karol Anton Medvecký. Ako katolícky kňaz a zároveň skúsený etnograf sa okrem iného špecificky sústredil na opis života v západnej časti starého kontinentu. Duchovnou osobnosťou je i ďalší autor, evanjelický farár Koloman Banšell, ktorý putoval nemecky hovoriacimi krajmi Rakúska, Bavorska a Švajčiarska. Štýl tohto talentovaného literáta je však od ostatných autorov úplne odlišný, najviac zrejme častými zamysleniami adresovanými sebe i čitateľom. Autora „z duchovnej oblasti“ viac pripomína ďalšie rozprávanie o krajinách na ceste z Viedne do Ríma od františkána Martina Čepku. Prvotriedne vzdelanie a rozhľadenosť tohto rehoľníka sa odrazilo na cestopise plnom zaujímavostí z dejín a kultúry krajov, ktorými prechádzal. Katolíckym kňazom bol i Jozef Karol Viktorin, autor cestopisu z Jadranu, ktorý si však ako voľakedy perzekvovaný a väznený revolucionár všímal okrem pamätihodností napr. aj prejavy silnejúceho maďarského nacionalizmu u svojich spolucestovateľov. V ďalšom príbehu čitateľ zostáva taktiež na Jadrane, no postupne sa presúva cez Stredozemné more až do Egypta. Odtiaľ autor tohto dobrodružstva, remeselník Július Kožuch, posielal domov o svojich zážitkoch správy formou listov, na základe ktorých cestopis aj vznikol. V ďalšom diele edície sa však už čitateľ presunie zo vzrušujúcej severnej Afriky do pokoja a krás Slovenska, v tomto prípade Tekova. Sprievodcom mu bude národný aktivista Andrej Buday, ktorý si na svojich cestách po Slovensku všímal najmä regionálne špecifiká a krásy krajiny. Podobne ladené je aj nasledujúce cestopisné dielko z pera Jána Buriana zameriavajúce sa na regióny Turca a Oravy. Špecificky sa v cestopisnej črte odrazili i názory jej autora – učiteľa približujúceho aj ťažkosti tohto povolania, ale i celkové spoločenské dianie v krajine koncom devätnásteho storočia. Jedným z najpovolanejších znalcov nielen slovenskej prírody, ale aj histórie či tradícií, je evanjelický farár, botanik, historik a etnograf Jozef Ľudovít Holuby. Editori do publikácie zaradili jeho opis cesty z Bošáckej doliny do Liptovského Mikuláša. Ďalším cestovateľom edície je ešte známejší národovec, „Patriarcha Slovákov“, Svetozár Hurban Vajanský. Milovník Ruska zachytil dojmy zo svojich mladých ciest po cárstve vo forme Cestopisných obrázkov, v ktorých sa však odzrkadľujú i jeho osobné postoje a názory, často ovplyvnené dobovými stereotypmi. V poslednom cestopise edície taktiež zostávame na území Ruského impéria, kde sa vďaka obchodníkovi – cestovateľovi Matúšovi Filovi dostávame do jeho exotických ázijských provincií. Slovenský čitateľ si tak na prelome 19. a 20. storočia mohol vďaka tomuto svetákovi rozširovať obzory nielen o ďaleké kraje, ale napr. aj vzácnymi informáciami o „mohamedánskom“ náboženstve.

Zostavovatelia edície, mladí historici Ján Golian a Rastislav Molda, vybrali spomínané príbehy ako ukážku, pestrú vzorku cestopisov z tvorby slovenských autorov, ktorí v ničom nezaostávali za celosvetovo rozšírenou módou písania tohto typu diel. Ich cieľom bolo zároveň vzdelávať i zabávať, čo môžeme o týchto dielkach dosvedčiť ešte i dnes, aj keď z trošku iného uhla pohľadu. Nás dnes tieto texty môžu zabaviť nielen pozoruhodnými príhodami, ktoré sa našim predkom stávali na cestách v cudzine, ale ťažíme z nich aj nepreberné množstvo informácií a zaujímavostí z oblasti histórie, etnografie, dobovej geografie, literatúry a mnohých ďalších. Ponechaná autentickosť textov spolu s príhodnými obrazovými prílohami zintenzívňujú čitateľský zážitok a pútavosť, takže knihu možno odporučiť tak laickej ako i odbornej verejnosti.

Ján Golian – Rastislav Molda (eds.)
Cestopisné denníky. Zblízka i zďaleka, z monarchie i republiky
Society for Human Studies, 2018

Publikované: 05/03/2019