Nové knihy o dejinách sa na pultoch kníhkupectiev objavujú často. Patria tak medzi tie, po ktorých je neustále dopyt, čo potvrdzuje i pohľad na rebríčky predajnosti. Ostáva však dúfať, že patria aj medzi tie, ktoré nezostanú založené v knižniciach, ale čitateľ si nájde čas na ich prečítanie. Novinkou, ktorá vyšla ešte koncom minulého kalendárneho roka a ktorá sa vo vianočnom zhone, medzi plejádou iných titulov, mohla stratiť, patrí aj takmer šesťstostranová kniha História zadnými dverami, s podtitulom Nezvyčajné príbehy zo slovenských a svetových dejín. Bez zveličenia možno povedať, že ide o výnimočný projekt, aj preto si zasluhuje väčšiu pozornosť. Kniha je jedinečnou z viacerých hľadísk. Pracovalo na nej viac ako päťdesiat slovenských historikov, prevažne zo Slovenskej akadémie vied, čo už na prvý pohľad naznačuje kvalitu a serióznosť. Zostavovateľovi sa podarilo vytvoriť kolektív mladých začínajúcich historikov, strednú generáciu aj historikov, ktorí aktívne bádajú a publikujú už desiatky rokov. Takáto pestrosť je prínosom nielen pre čitateľa, ale aj pre mladých autorov, ktorí tak majú šancu lepšie sa priučiť „remeslu“.

Široký autorský kolektív predurčuje, že v knihe je aj rozmanitosť tém. Editorovi sa ju podarilo skĺbiť do deviatich tematických celkov: Menej závažná tvár zákonníkov a kroník; Cherchez La Femme (Hľadaj ženu, poznámka autora); Nič ľudské im nebolo cudzie; Keď zbrane rinčia; Veľká i malá politika; Irónia i satira v službách politiky; Pêle-mêle z domova i zo sveta; Trapasy, ktoré pohli dejinami; Ľudské (a neľudské) tváre politikov. Týchto deväť kapitol vypĺňa šesťdesiatka, približne rovnako dlhých príspevkov. A tak prečítanie jedného zaberie i niekoľko desiatok minút.

Už z názvov jednotlivých kapitol vidieť, že autori sa zamerali na akoby ľudskú stránku dejín, na človeka, jeho radosti, slabosti či úsmevné pochybenia. Možno jemne povedať, že tak trochu na historický bulvár. No práve tieto kapitoly z dejín robia históriu pútavejšiu aj pre ľudí, ktorých nezaujímajú roky a fakty, ale každodennosť bytia v minulosti. V knihe tak vidieť, že do učebníc dejepisu sa toho nedostalo ešte mnoho zaujímavého, no ľahký a pútavý štýl jednotlivých kapitol má ambíciu osloviť aj mladých ľudí, ktorí si takto majú šancu rozšíriť obzory.

V knihe sa čitateľ môže stretnúť s pestrou tematikou jednotlivých príspevkov približujúcich dejiny od stredoveku až po súčasnosť. Zachytené sú tak groteskné nariadenia z germánskych zákonníkov či rituálne praktiky zaznamenané v stredovekých kronikách. Autori priblížili aj problematiku hygieny, a tak sa čitateľ môže bližšie oboznámiť nielen so stredovekými záchodmi, ale aj s tým, že problém s čistotou toaliet potrápil i slávnostné zhromaždenie pri príležitosti odhalenia pomníka Antonovi Bernolákovi v roku 1937 na vtedajšom predmestí Trnavy.

Niekoľko príspevkov je spätých s nadnárodným príslovím, ktoré hovorí „za všetkým hľadaj ženu“. Tak aj autori priblížili manželské problémy šľachticov 17. storočia i prvé skúsenosti mladých aristokratov s nežným pohlavím, ktoré nadobudli počas kavalierskych ciest. Zaujímavý je aj „boj“ Svetozára Hurbana Vajanského proti pornografii na konci 19. storočia v Turčianskom Sv. Martine, alebo inak povedané Vajanského predstava ideálnej literárnej ženskej postavy.

Čitateľ v knihe nájde aj dobrodružné zážitky štúrovcov na plti plaviacej sa dolu Váhom i to, že predtým než založili spolok miernosti, najskôr si vypili. S alkoholom je spojená aj iná kapitola približujúca pestrý a zaujímavý život krčmárov v medzivojnovom Slovensku.

Ďalší z textov približuje ako prebiehali uhorské voľby v prvej polovici 19. storočia. Čitateľ sa tak dozvie, že Kalinčiakova Reštaurácia a jej téma spojená s kupovaním zemianskych hlasov mala v priestore Uhorska oveľa viac predlôh. Nie len tú, ktorú štúrovský spisovateľ literárne zachytil. Ďalšia z kapitol ilustruje, že vedecký výskum možno robiť aj analýzou karikatúr, čo nám umožňuje bližšie spoznať spoločenské javy minulosti.

Samozrejme aj šport má svoje dejiny. Na Slovensku bol v minulosti, tak ako aj dnes, obzvlášť populárny futbal. V medzivojnovej Bratislave okrem gólov prinášal aj facky a podobné inzultácie.

V knihe nechýbajú ani „pikošky“ zo života svetových lídrov, a tak sa pozorný čitateľ môže dozvedieť o ceste Nikitu Chruščova do New Yorku na Valné zhromaždenie OSN. Na jeho zasadnutí si vyzul topánku a pozornosť si vynucoval tým, že ňou trieskal po stole. Zaujímavou je aj kapitola objasňujúca milostné pletky amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho nielen so slávnou Marilyn Monroe, ale aj s inými známymi i neznámymi ženami.

Samozrejme v takejto knihe nemôžu chýbať ani úsmevné epizódy – lepšie povedané také, v ktorých smiech strieda slzy – z obdobia komunistickej totality. Čitateľ sa tak dozvie o tragikomickom vyšetrovaní ŠtB, či o tom ako prezident Antonín Novotný odmietol matičné dary aj napriek tomu, že jeho dominantnejšia manželka po nich túžila. Podobných tragikomických príbehov tu nájdete viacero.

Kniha História zadnými dverami je dôkazom toho, že pestrosť je výhodou. Aj napriek tomu, že ide o široké časové obdobie, ktoré je v nej zachytené, rozmanitý obsah príbehov, takmer v každej kapitole iný autorský vklad, informačná nasýtenosť, to všetko možno pokladať za pozitíva, ktoré prispievajú k tomu, že vás určite nebude nudiť.

Slavomír Michálek (ed.)
História zadnými dverami
Premedia, 2018

Publikované: 30/01/2019

Rastislav Molda (1986) pracuje ako historik Liptovskom múzeu v Ružomberku. Venuje sa výskumu dejín „dlhého” 19. storočia s dôrazom na formovanie slovenského národného hnutia, analýze etnických stereotypov a skúma vplyv školstva a umenia na utváranie národnej identity. Je autorom dvoch samostatných monografií Cestopisné denníky štúrovcov (2014) a Ideálny obraz národa. Stereotypizácia uhorských národností v slovenskej cestopisnej a národopisnej literatúre 19. storočia (2015), niekoľkých v spoluautorstve. Napísal viacero vedeckých štúdií, odborných článkov a recenzií.