(Ukážka z pripravovanej knihy)
Mama
Nemám správne dáta,
je to chyba systému?
Moja mama nerozumie
technike a novému.
_
Keď videla, koľko hráme,
iba nahlas hlesla.
Schovala nám nabíjačku,
vymenila heslá.
–
V robote vraj programuje,
venuje sa softvéru.
Doma stláča iba off,
nevzbudzuje dôveru.
Keď nám vypne počítač,
nepočuje detský plač.
–
Počíta nám ponožky
ako kilobajty.
Ak to poznáš práve ty,
je to asi preto,
že máš doma mamu,
ktorá robí v ajtý.
–
Ak máš mamu itečkárku,
tak to veľmi nesláv.
Radšej si kúp rožky k párku
a prekop si heslá.
–
–
Kávičkárka
A kto som ja? A čo som zač?
Som kaviarenský povaľač!
Pri káve čítam dennú tlač
aj básničiek mám nadostač.
–
Hoci sa váľam na súši,
v knihách plávam až po uši,
v šálke až do Brazílie,
kým všetku kávu nevypijem.
–
Mám pri tej plavbe najradšej
dva šľahačkové koláče.
Jeden je môj, druhý kámoške,
plávame spolu po troške
–
raz veselo, raz clivo,
prejednávame život.
Čo nejde spraviť, to sa spraví,
na kilo starostí je liter kávy.
–
Raz cha-cha smiech,
raz ach-ach plač,
tak žije kaviarenský povaľač.
–
–
A nakoniec ešte dôležitá vec:
–
V kaviarni som napísala z týchto básní skoro všetky.
A zajtra si tam znova pôjdem po zápletky.
Vezmem si klobúk, opätky a dám si kávu z cibetky.
—
–
Kto je kto?
A je kto, kto je?
Ktoré z očí sú tie tvoje?
Žmurkajú a robia dojem?
–
V inom tele iné gény,
každý ináč vymyslený,
podobný a predsa iný,
každý patrí do rodiny.
–
–
Napísala Silvia Kaščáková
Nakreslila Zuzana Kucirková
–
Napísanie básnickej zbierky podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.
