B. B. Grünmannová: Dve súbežné barbarstvá

V Magazíne o knihách 5/18, špeciálnej prílohe denníka SME, je na titulke rozhovor s Arturom Pérezom-Revertem, známym a aj na Slovensku vydávaným španielskym autorom. Nadpis článku znie: „Najhorší nie sú darebáci, ale hlupáci.“ Pri čítaní jeho poslednej knihy Krátke dni na zabíjanie, táto veta bliká v mysli ako pomyselný neón. Mohla by byť mottom príbehu, ktorý sa odohráva na pozadí udalostí občianskej vojny v Španielsku.

Bežný slovenský čitateľ absolvoval ako povinné čítanie svetoznámy román Ernesta Hemingwaya  Komu zvonia do hrobu, príbeh interbrigadistu, bojujúceho po boku partizánov proti fašistom. Dobrí a zlí sú rozdelení jednoznačne, hlavne z pohľadu cudzinca, ktorý má jasno v tom, za čo prišiel do Španielska položiť život. Realita však nebola len čierna a biela, lenže o tom vedia viac domáci, Španieli. Vojna prekrojila krajinu ako horúci nôž maslo a vyžiadala si veľa nevinných obetí na oboch stranách. Brutálne a nezmyselné činy páchali tak ultrakonzervatívni frankisti a falangisti, ako aj zmes komunistov, idealistov a anarchistov na druhej strane barikády. Ľudia si brali majetky tých druhých, zabíjali preto, že ich to tešilo. Boli a dodnes sú odporným vedľajším produktom každej vojny. Práve do tohto obdobia, od roku 1936, keď sa do domáceho konfliktu čoraz aktívnejšie zapájali vojenské sily Talianska a Nemecka, je zasadený príbeh z pera Artura Péreza-Reverteho, autora, ktorý sa v danej krajine narodil.

Hlupákov, ktorí v mene ideológie vraždili vlastných spolužiakov, susedov, priateľov a príbuzných je kniha plná. Tak isto sa hemží ľuďmi, ktorým ide o moc, slávu, peniaze. Nájde sa však aj človek, ktorého sa všetky tie vzbúrené vášne vnútorne nedotýkajú. Lorezo Falcó pracuje pre konzervatívnu stranu, pre šéfa tajnej služby, ktorému hovoria Admirál. „Pre Falcóa slová ako vlasť, láska alebo budúcnosť nemali nijaký význam. Bol mužom vycvičeným žiť pre daný moment. Vlk v tieni. Horlivý a nebezpečný.“ (str.17) Je to akýsi hispánsky James Bond, žiadalo by sa povedať. Falcó je zvyknutý na nebezpečenstvo a smrť, avšak najnovšia úloha, ktorou ho poveria, presahuje všetko, čo plnil doposiaľ. Naopak, jeho šanca na návrat do bezpečia, je o to nižšia. Vedenie falangy sa rozhodlo oslobodiť Josého Antonia Prima de Riveru, svojho otca zakladateľa. Ten sa ocitol v zajatí komunistov a čakal ho súdny proces, o ktorého výsledku nikto nemal pochybnosti. Iný rozsudok ako smrť sa vtedy nevyskytoval. Falcó má zabezpečiť priebeh akcie priamo na mieste. Nemá možnosť túto pofidérnu česť odmietnuť.

Táto skutočná historická zápletka dáva autorovi možnosť, aby čitateľa 21. storočia oboznámil s archetypálnymi postavami hrdinov, bláznov aj zbabelcov. Cynický Falcó voči nim, možno na vlastné prekvapenie, cítil ľútosť. Boli to prevažne mladí ľudia, odvážni, presvedčení. Paradoxne, na oboch stranách zomierali tí najlepší, najstatočnejší, najzaslepenejší ideológiou. Falcó nepatril nikam. Bol proti všetkým. Sledujeme ho v uhladenom prostredí Salamancy, kde relatívne ďaleko od frontovej línie sleduje zákulisné boje medzi ľuďmi generála Franca a vedením falangy. Autor čitateľa neušetrí ani ľúbostných dobrodružstiev, pretože Falcó je príťažlivý muž a krásne ženy sú spôsob, ako si upokojiť nervy. Aj to je veľmi bondovská črta a možno najslabšia časť jazyka knihy. Dobre napísať erotickú scénu je podstatne ťažšie, ako opisovať boj a mučenie. Pérez-Reverte sa občas nevyhne istej ťažkopádnosti a klišé, ale našťastie, inde to dokáže vyvážiť.

Najpôsobivejšia je časť knihy, v ktorej prebieha príprava útoku na väzenie, v ktorom sedí markíz Primo de Rivera. Autor vie stupňovať napätie, permanentný strach z odhalenia, postavy mladých a v podstate krehkých idealistov, tak veľmi zreteľne odsúdených na zlý koniec. Výnimku tvorí Eva Rengelová, dievča, ktoré nezapadá do schémy a Falcóa znepokojuje. Ako sa ukáže, oprávnene.

Z historických záznamov vieme ako celá akcia dopadla. O jej pozadí, príčinách jej vyústenia sa dá len dohadovať, ale stará právnická otázka, komu to, čo sa stalo prospelo, zrejme dokáže ukázať správnu odpoveď. Pérez-Reverte pritom úspešne stiera hranicu medzi fikciou a skutočnosťou. To je skutočným pozitívom knihy. Surová realita, predzvesť ešte väčších zverstiev Druhej svetovej vojny, sú nespochybniteľne prítomné. Nedá sa zbaviť dojmu, že spisovateľ nechal niekoľko otvorených koncov, ktoré by mohli naznačovať, že má v úmysle v opisovaní osudov Lorenza Falcóa pokračovať.

@Arturo Pérez-Reverte 2016
Krátke dni na zabíjanie
Preklad @ Sofia Tužinská 2018
@Vydavateľstvo SLOVART 2018