po dvanástich hodinách
už musíš vstať
prejsť pár krokov
umyť si zuby
a ovlažiť tvár
srnčie nohy sa ti podlamujú
akoby si chodila prvýkrát
nie je tu nikto
kto by z teba zlízal strach
a naučil ťa
utekať
obzrieť sa v hneve
na telo šité horúcou ihlou
nenachádzať pokoj
vo svete
scvrknutom na hrášok
pod nemocničnou perinou
primogenitus
pamätáš si
keď sa ti jeho hlas
prvýkrát rozbil v ušiach
pod kožou chladnou a hladkou
mal srdce ľahké ako vyfúknuté sklo
napriek tomu
ostalo tvoje telo nemé
položené na stole nehybne
ako nedeľný porcelán
za svetlom
miluje opičou láskou
každú ruku
ktorá k nemu prejde štrbinou
a vnesie do vnútra svetlo
ťahá sa za ním
a obrastá
popínavú rastlinu
zastaví až stena skleníka
Lenka Šafranová – slovenská literárna vedkyňa, ktorá vyštudovala slovenský jazyk a literatúru na Prešovskej univerzite v Prešove, kde momentálne pôsobí ako odborná asistentka na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy. Je redaktorkou časopisu pre poéziu Vertigo, vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach niekoľko rokov spoluorganizovala stretnutia, ktoré interaktívnou formou približovali rôzne druhy umenia širšej verejnosti. Svoje recenzie a štúdie publikuje v literárnovedných periodikách, domácich a zahraničnýh zborníkoch. Je spoluatorkou monografie K funkcii subjektu v slovenskej poézii ženských autoriek (tzv. textovej generácie). Píše poéziu aj prózu, je laureátkou viacerých literárnych súťaží, v mnohých aj porotcovala. V týchto dňoch vychádza jej debutová zbierka básní post partum. Vedie i literárne workshopy, odborné prednášky a venuje sa primárne Slovenskej literatúre po roku 1989.
