Ján Mičuch: Tomáš XVII. – Gelnica

Gelnica 1986 je hodvábnou šatkou, ktorou si majiteľ vytiera zadok. V tomto meste zvíťazila bieda nad chudobou. Ale súdruhovia zanovito predstierajú, že všetko je v totálnom poriadku. Pod definitívnu hladinu stiahla Gelnicu v šesťdesiatych rokoch strata postavenia okresného mesta. Pamätníkom tejto éry zostala administratívna budova ONV (Okresného národného výboru), týčiaca sa na začiatku či konci zabudnutého mestečka, provokatívne pricapená vedľa baníckeho múzea. Labyrint miestností tohto komplexu zdedili Československé štátne dráhy a upravili ho na školiace stredisko internátneho typu.

V Gelnici prebieha niekoľko vzdelávacích kurzov odrazu. Každý z nich si žije svojím životom, má vlastnú náplň, dôležitosť, koniec i začiatok. Výuka v kurze prebieha tradične formou vyučovacích predmetov a vyučovacích hodín, malých prestávok, veľkej prestávky a prestávky na obed. Voľno si vypĺňa každý sám. Večierka je o desiatej, ale školiace stredisko internátneho typu nie sú vojenské kasárne. Tolerujú sa aj ranné návraty v opitom stave, musia však prebehnúť diskrétne. Štandardné ranné budenie je motivované najmä raňajkami. Okolo štvrtej ráno vstávajú jemnejšie povahy, aby sa osprchovali v teplej vode. Jediný funkčný bojler na stovky ľudí nestačí. Otužilcov a jedincov so zníženými hygienickými návykmi bojler netrápi.

V kurze sa začína od Adama a od nuly. Rovnaké je to aj s vekom. V jednej lavici sa vedľa seba ocitá znudený maturant s vyplašeným päťdesiatnikom. Situácia sa iba občas obráti, ak sa prednášajúci nechá uniesť viac praxou ako teóriou, na ktorú predsa len lepšie reagujú staršie ročníky.

V kurzoch prednášajú len železničiari. Sú rozdelení na dve skupiny. Prvú tvoria takzvaní „predpisári“. Sú to špecialisti na predpisy. Nerobia nič iné, len študujú a vysvetľujú predpisy. Nosia ich stále pri sebe. Listy kníh predpisov predpisárov sú od neustáleho listovania, podčiarkovania a prelepovania v žalostnom stave. Knihy predpisov ostatných zamestnancov sú vo vynikajúcom stave a aj po mnohých rokoch vyzerajú ako nové. Druhou skupinou prednášajúcich sú elitní železničiari. Samozrejme, že aj vrcholným riadiacim orgánom železníc je Komunistická strana Československa. Aby však republikou mohli premávať skutočné vlaky, musia súdruhovia do riadenia železníc pripustiť tiež ľudí, ktorí železniciam rozumejú. Sú to náčelníci správ, dep a staníc, vedúci prevádzok a vedúci opráv. Pre týchto ľudí je prednášanie v kurze príjemným spestrením, možno až oddychom, ale aj finančným benefitom. Na rozdiel od „predpisárov“ prednášajú z hlavy, často bez akýchkoľvek poznámok alebo prípravy.

Nad správnym chodom každého kurzu, nad učebnými osnovami a rozvrhom hodín bdie starší učiteľ. S frekventantmi kurzu komunikuje aj mimo vyučovania a doslova s nimi aj spáva. V prípade absencie plánovaného predpisára alebo elitného železničiara sa starší učiteľ sebavedomo postaví za katedru a preberá výklad akejkoľvek látky bez toho, aby frekventanti nadobúdali pocit, že o niečo prichádzajú. Funkciu staršieho učiteľa nemusí vykonávať hneď človek v pokročilejšom veku. Rozhodujú bohaté praktické skúsenosti a rozsiahle teoretické vedomosti, schopnosť udržať si autoritu. Všetko toto, plus základné pedagogické inštinkty sa dajú získať iba po rokoch, takže mladší starší učiteľ nie je dobrou voľbou.

Každý kurz končí záverečnou skúškou. Výsledok skúšky sa zapíše do Výkazu o skúškach. Kľúčovou kolónkou zápisu výsledku záverečnej skúšky do Výkazu o skúškach je podpis predsedu skúšobnej komisie. Predsedom skúšobnej komisie je elitný železničiar. Môže to byť jeden z prednášajúcich, ale aj niekto celkom iný. Všetky dôležité súvislosti medzi kľúčovou kolónkou zápisu výsledku záverečnej skúšky do Výkazu o skúškach a predsedom skúšobnej komisie vyhodnocuje s dostatočným predstihom starší učiteľ. Starší učiteľ dbá na to, aby sa predseda skúšobnej komisie dostavil do vzdelávacieho strediska ešte deň pred samotnými skúškami. Z finančného obnosu, ktorý vyzbiera od frekventantov, pripraví vhodné občerstvenie. Občerstvenie nesmie byť nápadné, ale určite nie nápadne skromné. V deň skúšok by nemal byť predseda komisie počas chôdze nikým podopieraný a sako by si mal vyzliekať len pri extrémne vysokých teplotách. Je vecou profesionálnej cti, aby všetci účastníci vzdelávacieho kurzu kurz nie len prežili, ale aj úspešne absolvovali.

Nedeľné popoludnie. Starší učiteľ Alfréd Takáč, bývalý rušňovodič, teraz rušňovodič inštruktor zo Spišskej Novej Vsi, priemerného mesta s nadpriemerným rušňovým depom, prichádza do Gelnice vždy skorším vlakom ako ostatní. Zdanlivá komplikácia mu zjednoduší všetko ostatné. Získa náskok, o ktorý do ukončenia kurzu nepríde. Starý matador sa rozloží pred budovou vzdelávacej inštitúcie na masívne murované zábradlie, lemujúce prístupové schodisko aj terasu. Telnatý Takáč pôsobí ako starý havran, vyhrievajúci si reumatické krídla a zároveň ako strážca majáka. Má dobrý výhľad na cestu smerom od centra mesta aj od Prakoviec, no najmä od železničnej zastávky Gelnica mesto, odkiaľ prichádzajú noví frekventanti nového kurzu. V tomto momente je to najdôležitejšie miesto v meste. Starší učiteľ Takáč je mužom na svojom mieste. Taká je Gelnica 1986.

Publikované: 17/09/2020