Červeným nosom vládnem tejto ríši,
sám sebe bližší na dotyk.
Ja, Claunius, o tri centimetre vyšší
ako môj svet
z horúčav, klamstiev, psov a narkotík.
S červeným nosom
hovorím, vám práve – som cézar, Ave!
****
Vážený senát, milé podbele,
bránim sa činiť tieto predslovy
vážiace život, slovom – viem,
že ma vítate vo svojej jarnosti,
pastierske kapsy, bezmenné fialky,
i ty, Bodliak?…
Zabalený v deke dočkám sa
vlastného svitania
a snáď aj sennej nádchy.
****
Kráčame mestom diví,
ulice križujú sa na rohu,
chudobu tlačia do tretieho oka
pretoriáni, gardisti.
Dnes drevo rastie z hlivy,
Tiber je stopercentne nečistý,
Pegasy tratia pierka.
Sa ponáhľajte, súdružky,
pri previerkach,
olúpte zo mňa bitumen
malomestského pokoja.
Som láska vaša a hviezdy sa ma neboja,
žmurkajú z diaľky, tuto málo ma.
Kráľovstvo za korálky,
keď všetky cesty vedú do Roma.
Červeným nosom vládneme kolokviu,
sa pod ťažobou vidiacich očí skrivil.
Pegasy mŕtve na fóre roky hnijú,
my mestom bosým kráčame ešte diví.
Vidím, ako ma nesú ulicami
namiesto červených šatiek,
lícaté cukrárky ponúkajú
vavrínové venčeky,
deti sa ohadzujú
granátovými jabĺčkami,
vädnú vône. Pche.
Ja, Claunius, posledný z rodu
pravotárov bláznov
otváram náruč prázdnote.
Som iba popol, posypte si hlavy,
vzduch iba som,
tak na mňa kašlite!
Keď na bulvári neostane nikto,
pôjdeme k sláve. Sám, ja a Claunius.
****
Škrtajte v kalendári roky, sny a sľuby,
pustite do miest hordy oblakov,
nech prší na papyrus.
Rehotný koniec Claunia nezahubí,
aj keď zem vonia po hubách
a ženy po spánku.
Vraveli – nikdy si domov nevoď
kresťanku s Takým nosom.
Pýtam sa – kto som v dave?
Slobodný človek,
cézar, tak mi Ave!
Tomáš Repčiak žije v Spišskej Novej Vsi, pracuje ako referent PR mesta Spišská Nová Ves. Venuje sa poézii, próze, publicistike, tvorbe pre rozhlas i tvorbe piesňových textov.
