Ako malou vecou pohnúť veci veľké
Pred zreničkami sovy
môžu rásť alebo tancovať stromy,
môžu horieť lesy a v lome mlieť skaly,
pútnici sa môžu modliť pred krížom
a chlapi deliť na honcov a strelcov,
ale len myš pohne tou tvárou,
len myš zdvihne sovu a pustí ju v let.
Lekcia z poetiky
Stromy pod skalnou stenou
hučia ako motor. Život sa lepí
na zmrznutej hrsti hliny a drží.
Dva prúdy vody sa vrezali do ľadu
a z cesty na napredovanie
hlboký mráz urobil cestu na prekonávanie.
Šmýkame sa, stopujeme,
myslíme na zimných spáčov: na srdce jazveca
spomalené v diere pod bukom,
zázračne zachránené.
Ako si vymýšľať,
keď všetko je tu.
Nový romantizmus
Tak sme si rozdelili svet.
Za najrannejšieho rána
si podľa nepísaných zákonov
odovzdávame so zverou les.
Na tisíci pokus príroda
plodí dokonalé srny, diviaky, vlky,
ale pre nás, čo sme boso neprešli
ani jednu z lesných ciest,
je tu len škrupina hliny a tráv
zahryznutých do seba,
prach na knihách,
úhľadne uložených v policiach.
Súmrak sa dvíha ako opona,
začína sa jednoduchá, chladná noc
a bude plná života,
ktorý nám bol odňatý.
Nežnosti
Rastie, až trhá vzduch,
kým chlorofyl na chvíľu neskamenie
a z útrob stonky nevystrelí hviezda,
nevädza so strapatými okrajmi.
Ako posledná vybuchuje vôňa,
vzdušné mapy narušuje
nový magnet.
Nevädze rastú a nevedia, čo činia.
Azda preto prosíme:
zelená vojna, ešte dnes,
zmiluj sa nad nami.
Hlad
Na prevrátenú kožu diviaka padá dážď,
zapadá v blate a záplave stôp
líšťat, jazveca a túlavého psa.
Drsné jazyky zvierat ju vyhladili,
ale tento pergamen ani najostrejšie zuby neprehryzli,
a to zver privádza do zúfalstva.
Diviačia koža je iná ako mača,
ktoré zahynulo v papuli verného psa,
a iba dieťa bolo svedkom vzťahov
jedného prirodzeného zabijaka
k druhému prirodzenému zabijakovi.
Ján Gavura (1975) je slovenský básnik, prekladateľ, literárny vedec a redaktor. Napísal štyri básnické zbierky Pálenie včiel (2001), Každým ránom si (2006), Besa (2012) a Kráľ hlad (2017) a tri vedecké publikácie. Za prvú zbierku získal Cenu Ivana Krasku za najlepší debut v slovenskom jazyku. Je šéfredaktorom literárneho periodika Vertigo – časopis o poézii a básnikoch.
