Milan Maťaš (1975) pochádza z Giraltoviec. Študoval fyziku a hudobnú výchovu na Pedagogickej fakulte v Prešove. Tvorí, spieva a hrá (najmä) na akordeóne v hudobnom zoskupení Kandráčovci. Pôsobí ako učiteľ fyziky na gymnáziu v Giraltovciach, kde aj s manželkou a troma deťmi žije.
Koľko rokov už pôsobíš v kapele Kandráčovci a akú v nej máš pozíciu?
Tak tento údaj si teraz musím ozaj riadne vyhľadať. Mám tu oficiálne uvedený rok 2004, ale začiatky našej kapely siahajú do vysokoškolských čias. Povedal by som niekde okolo rokov 1996 – 1997. Okrem hrania v prešovských folklórnych súboroch sme založili, viac-menej spontánne, kapelu, s ktorou sme spočiatku hrávali na rôznych oslavách a svadbách. Prešli sme vývojom a pokúsili sme sa nahrať vlastné CD, dostať sa na pódiá a koncertovať. A to sa nám celkom darí až do dnes.V kapele sa snažím spievať a hrať na akordeóne.
Vyštudoval si fyziku a hudbu. Zaujala ma tá fyzika, neviem, či je o ňu záujem v kombinácii s hudbou bežný. Ako si to mal ty, kadiaľ viedli tvoje cesty k týmto oblastiam?
Dôležitú úlohu zohrali moji rodičia, ktorí ma tým smerom viedli a v slabých chvíľkach ma „prinútili“ vytrvať. A, samozrejme, vzory v osobách mojich učiteľov fyziky a hudby. Boli to muži, čo pre mňa ako pre tínedžera bolo dosť dôležité. Myslím si, že v čase, keď som sa rozhodoval o svojom ďalšom smerovaní, Pedagogická fakulta v Prešove umožňovala štúdium na prvý pohľad aj takejto divokej kombinácie. A keďže môj otec bol tiež učiteľ, tak vydať sa touto cestou som považoval za celkom prirodzené. Ale áno, mám pocit, že v študijnej kombinácii fyzika –hudba som patril k priekopníkom.
Sme na webe, kde máme knihy na dosah. Aké knihy máš doma na dosah ty?
Musím sa priznať, že nepatrím ku klasickým knihomoľom. Nájsť si čas na knihu mimo profesijného zamerania nie je vždy jednoduché. Aj preto som si prisvojil tvrdenie, že nemám toľko času, aby som čítal zlé knihy. Čo v praxi znamená, že výber knihy si starostlivo zvážim, prípadne dám na dobrý tip. Doma máme celkom slušnú knižnicu. Otec bol členom Spoločnosti priateľov krásnych kníh a časť našich kníh tvorí svetová beletria. Manželka, ako absolventka filozofickej fakulty a vášnivá čitateľka, zaberá so svojimi knižnými pokladmi v knižnici najviac miesta. Snažíme sa viesť k čítaniu kníh aj naše ratolesti, takže aj ony si tam hľadajú svoje miestečko.
A ty do vašej knižnice prispievaš teda akými knihami?
Mám rád knihy o dejinách fyziky, v ktorých ma fascinujú historické súvislosti dôležitých míľnikov fyziky a kontext, za akých okolností vznikali. Objavujem v nich mená vynikajúcich mužov a žien vedy, ktorí sa na nich podieľali, ale v učebniciach o nich zmienka nie je alebo sú spomenutí len okrajovo. Často sú to strhujúce príbehy, ktoré by si zaslúžili aj samostatnú knihu. Občas siahnem aj po beletrii, naposledy to bolo na odporúčanie môjho dobrého priateľa, Sándor Márai a titul Sviece dohárajú. Na Vianoce pribudli životopisné knihy od Elia Guerriera životopis Benedikta XVI a životopis biskupa Jána Vojtaššáka od slovenského cirkevného historika Ľuboslava Hromjáka, ktorého som mal možnosť aj osobne poznať a knihu mi daroval s venovaním.
Čítala som, že podľa Aristotela fyzika pracuje na tom, aby uvádzala jednotlivé javy pod všeobecné pojmy a predstavy. Napríklad pojem priestoru, nekonečnosti, času… a že ich je možné poznať na základe skúmania podstaty vecí a na tom základe pochopiť prirodzený beh sveta. Mám pred týmito definíciami rešpekt, sú to náročné témy a fyziku mám v spomienkach zo školy skôr ako nočnú moru, ale vieš, čo ma potešilo? Že to je vlastne aj o poézii.
Zaujímavé prepojenie (úsmev). Fyzika je ale v tomto chladná, snaží sa byť exaktná, aj keď ako sa ukazuje v poslednej dobe, nie vždy sa to dá. Napriek tomu je to vzrušujúce dobrodružstvo, podobne ako písanie poézie. Do básne sa dá veľa skryť, no myslím si, že pre vnímavého čitateľa môže byť báseň striptízom duše. Podobne je to aj vo fyzike, niektorým je dopriate nahliadnuť do jej tajov a rozumieť im, zatiaľ čo pre iných ostanú nepoznané. V každom prípade, svet potrebuje oboje, aj fyziku, aj básne.
Literatúra, písanie, to všetko sa dotýka aj piesne, ktorá sčasti komunikuje textom. Aká je podľa teba fyzika hudby a piesňového textu?
Mám rád texty, ktoré ma zaujmú na prvé počutie, sú dobre remeselne zvládnuté a nútia ma vypočuť si pesničku znova. Texty, ktoré majú poetiku, nie však lacný sentiment.Také, v ktorých nie je vypovedané všetko, no skrývajú v sebe posolstvo. Samozrejme, hudba nesmie text znásilňovať, ale spojiť sa s ním v prirodzenom rytme a melódii, ktorá vyvolá u poslucháča tú správnu emóciu. Možno by som to prirovnal k obrazu, ktorý v šere nemusíte celkom oceniť, ale keď mu doprajete vhodné svetlo, ukáže sa vám v plnej kráse. Alebo aj k vydarenému partnerskému vzťahu…
Akú hudbu máš rád, keď práve nie si s Kandráčovcami?
Niekedy vkusom prekvapím samého seba. Minule som pozeral výborný taliansky film z prostredia sicílskej mafie Prvý zradca a v ňom zaznela pesnička, ktorú naspieval v roku 1983 Toto Cutugno Lasciatemi Cantare. Nevedel som sa jej zbaviť celý nasledujúci deň. Nemám vyhranený vkus na hudbu, počúvam to, čo ma nejakým spôsobom osloví. Je toho nepreberné množstvo a začína byť problém sa v tom zorientovať.Vypočujem si všetko, od vážnej hudby až po džez. Niečím len tak preletím a pri niečom sa zastavím dlhšie.
A čo sa týka slovenskej hudobnej produkcie ostatných dvoch desaťročí, sú v nej skladby, na ktorých texty máš poslucháčsku slabosť?
Samozrejme sa snažím sledovať aj slovenskú scénu.Vždy ma oslovia texty v skladbách Richarda Müllera a IMT Smile, vedia výborne uchopiť tvorbu textára Vlada Krausza. Katka Koščová, Katka Knechtová tiež nesklamú svojimi textami. Napríklad Komajota ma často prekvapí novou skladbou s výborným textom, ale vzápätí zistím, že to novinka nie je (úsmev).
Keď sa mi páči text piesne, hneďzisťujem, kto je autor.
Vráťme sa ešte k fyzike. Zopár ľudí v mojom okolí sa začalo intenzívnejšie zaoberať kvantovou fyzikou. Dokonca môj pätnásťročný krstný syn si na Vianoce želal Feynmanove prednášky z fyziky. Možno mám skreslený pohľad, ale to povedz ty, ak áno, prečo je taká obľúbená?
Dobrý výber! Richard Feynman tvrdí: „Ak niekto hovorí, že rozumie kvantovej mechanike, potom buď klame, alebo nerozumie slovu rozumieť.“ Kvantová fyzika poskytuje nový pohľad na vzťahy medzi ľudským duchom a skutočnosťou. Človek, ktorý v živote úprimne hľadá odpovede, s určitosťou narazí na svoje limity a kvantová fyzika môže byť pre niekoho cesta, po ktorej sa vydá. Problém je v tom, že kvantový svet je plný neurčitostí a človek zistí, že ani kvantová fyzika mu nedá uspokojivé odpovede na jeho otázky. Nehovoriac o tom, že k aspoň základnému porozumeniu je nevyhnutnou, nie však postačujúcou, podmienkou znalosť jazyka fyziky, a tým je matematika. A tá je veru dosť ťažká. Ale uspokojením pre nás smrteľníkov môže byť aspoň to, že jej v istom zmysle nerozumejú ani najlepší fyzici. Je teda na mieste tvrdiť, že s vedeckým poznaním nie sme na tom až tak dobre, ako sme si mysleli. Jeden výrok hovorí:„Realita je to, na čom sa zhodla väčšina ľudí“, no buďte z toho múdri (úsmev).
Aj ty si kupuješ knihy o fyzike?
Naša škola sa pred časom zapojila do projektu, ktorého súčasťou bolo aj vybavenie učební učebnými pomôckami a literatúrou. Keďže za fyziku bol výber v mojej kompetencii, tak sa podarilo vybaviť kabinet celkom slušnou zbierkou kníh.
To je radosť.
Priznávam, že pri výbere som pri niektorých kúskoch podľahol viac svojmu gustu, nechýba ani Feynman a Hawking. Okrem toho mám zbierku vlastných kníh z fyziky a o fyzike, a keď natrafím na nejaký zaujímavý titul z tejto oblasti, tak ma vie potešiť. Moji synovia sa nedávno potešili knihe od Lucy a Stephena Hawkingovcov Gregora veľký tresk. Doma je o túto knihu bitka. Dnes sa dajú kúpiť úžasné knihy od renomovaných vedcov a popularizátorov fyziky, ale mám skúsenosť, že často sa rýchlo rozchytajú.
Viem z utajených zdrojov, že tvojou veľkou záľubou je aj les, poľovníctvo. Čo ti zvykne hovoriť les, keď sa v ňom ocitneš sám?
Les mi nehovorí nič, ale keď sa vyberiem na poľovačku, tak moja manželka mi toho narozpráva (úsmev). Ale napokon mi dopraje luxus samoty a ticha uprostred lesa. Drží ma to už od detstva, keď ma švagor brával na poľovačku už ako piatačika. Bolo to pre mňa dobrodružstvo. Bol som ochotný urobiť čokoľvek, čo odo mňa rodičia žiadali, len aby som mohol ísť do hory. Tie zážitky sa mi vracajú aj teraz v dospelosti, keď som v lese sám, vo vôňach a pachoch lesa, pokosenej trávy, v tichu lesa, keď sa zotmie, keď môžem byť chvíľu sám so svojimi myšlienkami a len tak sedieť. Som za to vďačný.
(S Milanom Maťašom sa zhovárala Silvia Kaščáková)
