Irvin Yalom. Čokoľvek vydá, svojich čitateľov nesklame. Je vynikajúci rozprávač, dokáže udržať napätie a nestratiť sa v príbehu. Zároveň je brilantný a štedrý mysliteľ, pričom necháva nahliadnuť do zákulisia stále tajomnej psychoterapie. Lákavo a – napodiv! – kontroverzne.

Yalom v knihe Ako som sa stal sám sebou autobiografickým non-fiktívnym rozprávaním rekapituluje svoj život osobný aj profesijný akoby v pokuse pripodobniť sa Oliverovi Sachsovi. So spomínaným autorom má mnoho spoločného, okrem odborného záujmu o ľudskú psyché, najmä pôvod v rodine židovských prisťahovalcov z východnej Európy, z ktorého sa snaží vymaniť. Avšak je tu jedna podstatná odlišnosť: na rozdiel od Sachsa je príliš normálny. Chýba mu dávka čudáctva väčšieho, než má v sebe ktokoľvek z nás. Yalom skúma sám seba terapeutickým pohľadom z perspektívy dlhoročnej praxe a rozpomína sa na príbehy svojich zverencov, ktorým kedysi pomáhal z podobných problémov. Poohliada sa za svojimi príspevkami k skupinovej a najmä existenciálnej psychoterapii, metóde, ktorú vystaval na myšlienkach filozofov v priebehu celých kultúrnych dejín  a ich teóriu pretavil do inovatívnych ponorov do ľudského bytia. Nechá nás nazrieť nielen do povahy svojej terapeutickej praxe, ale ak to zámer vyžaduje, aj do pisateľského procesu či rodinného života. Prezrádza, ako sa sám vyrovnáva s tým, čo život prináša – meditáciou je mu každodenná jazda na bicykli.

V čom je zaručene lepší než Sachs, je beletria. Prečítala som jeden z jeho románov z terapeutickej praxe s názvom Lži na pohovke. Kniha s dvojzmyselným titulom (v origináli Lying on the Couch ), ktorého potenciál preklad nezachoval (dokonca ani v češtine, ktorá by to umožnila), rozmotáva na pozadí detektívnej zápletky prelínajúce sa príbehy niekoľkých terapeutov a ich klientov – zámožných občanov San Francisca. Odkrýva spletenec vzťahov medzi psychológmi a ich klientmi a tiež vzájomné vzťahy terapeutov. Odhaľuje čistotu ich motivácií, vernosť pravidlám, aj sebe samým a často márnu snahu nenechať sa vtiahnuť do sietí prenosu a protiprenosu a odolať pokušeniu manipulácie, pre ktorú majú všetky vzdelanostné predpoklady. Padajú do pascí, ktoré nastražili iným, aby sa z nich dostali múdrejší o poučenie, že niečo také sa občas vymkne a nikdy nevypláca. Yalom nás niekedy zahltí odborným pojmoslovím, ale zvedavý a trpezlivý čitateľ z toho vyjde obohatený o poznatky z priebehu terapie, supervízie a diskusie v komunite psychoterapeutov. Nedokážem posúdiť, nakoľko je situácia v domácom prostredí odlišná od tej americkej, na základe odmietavých reakcií o “kontroverziách” je však možné, že napriek odlišnostiam v každodennej prevádzke, autor trafil, hoci mieril inam.

Obe knihy – memoáre aj román – zaujmú širšie publikum. Román, nielen milovníkom kriminálnych príbehov, odhalí pár psychologických techník na strane páchateľa aj vyšetrovateľa. Obe knihy pootvoria čiernu skrinku psychológie a psychoterapie a záujemcom o pomáhajúce profesie naznačia, kde leží nebezpečenstvo nášľapných mín a prepadlísk.

Ak na vás predsa len doľahne vedomie neznesiteľnej ľahkosti života, vedzte, že aj psychológovia sú len ľudia, ale odpustite si lži, ležiac na terapeutickej pohovke – a bicyklujte, ja som už začala.

Irvin D. Yalom
Ako som sa stal sám sebou (Pamäti psychiatra)
Preklad Vladislav Gális
Premedia, 2018

Lži na pohovke
Preklad Vladislav Gális
Premedia, 2017

Publikované: 12/06/2019

Sibyl Marmorstein sa narodila a žije v Košiciach. Pseudonym si zvolila podľa dvoch literárnych postáv. Je absolventkou medziodborového štúdia teoretickej biológie na katedre filozofie a dejín prírodných vied a doktorandského štúdia umelej inteligencie na katedre kybernetiky. Venuje sa biokybernetike a popularizácii vedy, najmä biologických odborov.