Tomáš Repčiak: Jej to vysvetlite!

Jana číta rada, to vieme asi všetci. Žije s nami, v tej starej rachotine, čo by sme už dávno mali dať opraviť. Aj otec sa na to roky chystá. S čítaním mi ide Jana v poslednej dobe na nervy. Vždy, keď sedíme v „salóne“, schová sa za závesom a číta si. Keby sa učila, tak nepoviem nič. V dnešnej dobe je vzdelanie na nezaplatenie. Človek sa bez školy nedostane k poriadnej robote, aj keď otec únavne pri večeri opakuje, že remeslo bude mať vždy zlaté dno a človek, čo má obe ruky ľavé, sa spolieha, že si na chlieb zarobí ústami. To je tá staršia generácia, z nich to už nevykope nikto. Jana je fajn, len mi príde taká zakríknutá a tie knihy jej na sebavedomí veľa nepridajú. Mala by sa viac zhovárať s ľuďmi, lebo na tej našej samote ju veľa zábavy nečaká. Ale to sú tie ženy, myslia si, že knihy sú všetko. Tie sladké somariny im úplne popletú hlavu. Len čo sa začnú meniť z decka na ženu, schmatnú nejaký cukríkový román, kde všetko dobre dopadne a revú si do vankúša večer čo večer. Komu by to nešlo na nervy, ale ženám to budete vysvetľovať zbytočne, že je to len výmysel a život je úplne o niečom inom ako je v knihe. Ale to nehovorte mne, ale našej vychovávateľke Jane. Jane Eyrovej z Lowoodu!