Tomáš Straka: Básne

Ján & Martina

Vieš, čo zmení táto báseň? Nič.

Guľka je silnejšia než pero, lož je stará pravda a najmocnejším nástrojom majstrov vojny ostáva ľahostajnosť.

Vieš, čo zmení táto báseň? Absolútne nič.

Pôjdeme do práce, domov za deťmi, na cintorín, na pole plieť pre pánov, pôjdeme do obchodu, do školy, do krčmy, k voľbám…

A vieš, čo zmení táto báseň; nič. Mladá nevesta, biela čerešňa, dostala závoj krvou a olovom, snáď aby sa jej lepšie premýšľalo.

Ženíchovi bolo odstránením srdca zabránené povedať akékoľvek ďalšie áno;

dosť bolo citu,

dosť bolo vzdoru…

Hlavu a hruď treba zakázať.

A vieš, čo zmení táto báseň? Nič.

Protestné pochody, zapálené sviečky, stečené slzy,

protestné pochody, zapálené sviečky a slzy.

Protestné pochody, zapálené sviečky, stečené slzy.

To všetko sme už mali za Palacha, Zajíca, Remiáša, Tupého…

Čo zmenili päste a nohy, a slzy, a ústa našich básní, našich činov naproti smrti? Nič…

Sme príliš na východ.

Zničené Kosovo príliš na východ, to prejde.

Bomby v Sírii príliš na východ, to prejde.

Ukrižovaná Ukrajina príliš na východ, to prejde.

Nacisti v Poľsku príliš na východ, to prejde.

Maďari a Česi v zásnubách s Čínou príliš na východ, to prejde.

Guľky pre milencov –goodbyebluesky – sme stále príliš východne?

My, mladší bratia smejúcich sa beštií?

Detské izby nám osvetľovali ohňostroje vybuchnutých áut. Tu, v čiernej diere Európy, sú skutočne videohry, porno, automobilky a česká verzia Netflixu to jediné, čo nás spája s demokraciou?

Nikdy sme nemali svojich koloniálnych negrov a Alžírcov, indiánov a ostrovanov, aby sme mali koho požierať vo vlastnej chamtivosti, a tak musíme kopať sami do seba.

A viete, čo zmení táto báseň? Nič.

Získať v 5 miliónovom mravenisku monopol sa dá lusknutím prsta…

Spomienky na detstvo lemované šialeným šepotom, čo medzi zuby cedí dve slová mafiánsky štát…

Drž piču a šúchaj nohami, aby na teba mohla byť mamička hrdá… Nikoho nezaujímajú tvoje slzy a viete, čo zmení táto báseň? Nič.

Ak budeš skutočne potichu, započuješ, ako rastú hranice. Tí z nás, ktorí veria v akúsi ideu slobody, nakoniec utečú… Inam – preč, tak, ako to bolo vždy. Preč od eštebákov vedúcich štáty, preč od ruského vplyvu, preč od každodennej nemožnosti ničoho. Západné noviny prinesú pobúrené vyhlásenia na adresu pekla skutočnosti v nezrozumiteľnom jazyku.

A my si pomaly utkáme novú oponu zo smrti, strachu, zastrašovania a násilia…

A ja sa bojím, že táto báseň na tom nezmení vôbec nič.

Dnes je Mikuláša 6 dec. 2012

dostal som mail… zomrelo ďalšie dieťa
v poslednom kŕči posledného úsmevu
& opäť nasnežilo & opäť je všetko jasné – biele
dostal som mail, že umrelo ďalšie dieťa, sneh padol & on nie je… Štěpán
prebudenie do smrti… ty &Issova dcéra – navždy trojročný… červená stuha odplávala napol zamrznutou riekou… dostal som mail …
včera túlajúc sa v zime s nasmrť zaľúbeným priateľom
prázdnota & 1000 sms-iek bez odozvy
predvčerom omyl – telefonát – invazívny karcinogén v slúchadle sneh …& prečo?
prečo nie sú všetci solidárni otrasení?
spasí naše detstvo Moždžérovjazz?
slobodné okná detských izieb, zasnežené parky…
Vianoce & lampy presvetľujúce galaxie vločiek – alternatívny vesmír v zlatom kuželi.
svetlo pre okienka adventných kalendárov.
& email o tvojom mŕtvom synovi –pomodletese za něj … & podpis ….
prespal som celý deň – je zima
mraky očí sú studené chodníky plné zmrznutých sĺz & na každé dieťa z nemocnice niekto čaká…

KRABIČKA

Na dlaniach z pávích chvostov z útesov krvi a sĺz
uletí krabička z olova, striebra a zrkadiel, iba ju chlapče môj pusť
V nej malá baletka počíta
Ozubené kolieska ožitia
Porcelánové dlane
Maznajú sa zo strojom
Výkriky dosť bolo
Zámky sú kostolom
Márne
Svetlo je nevidieť svoj let, bohatstvo nezažiť hlad
Z krabičiek od cigariet postaviť princeznej hrad

Na dlaniach z pávích chvostov skláňa sa medzi hviezdy
A hľadá si svoj ostrov, a vzdychá ach by kiežby
Baletka v sieni tisícich tvári, všetko je odrazom teba
Papierové kormorány navlhli a padajú z neba
Pestré očká cinkajú
Prsty sa stískajú
Íverky tečúcej manny
Zaviaž si balerínky
Vybehni zo skrinky
Zatancuj
Pre pánov dámy
Tma je uvidieť svoj strach, chudoba nezažiť lásku
Princeznú tlačí na perách, tajomstvo namiesto hrášku

Na dlaniach z pávích chvostov pristala krabička kdesi
Opúšťať konský postroj, baletka trochu sa desí
Slnko je príliš horúce a mesiac studený
Krabička bývala bezpečným väzením
Tak tancuje, točí sa
Trasie a bojí sa
Nádhera naproti smrti
Nič nie je jak pred tým
Boh, tichý harlekýn
Svoju zbierku manekýn
drtí
Vzdor je však zostať stáť a nádej veriť svojim pästiam
Pochváliť princeznám šat a horký prach zasa cestám

Publikované: 20/04/2020