Známy košický sprievodca, spisovateľ, moderátor a „potulkár“ Milan Kolcun svoju náklonnosť ku Košiciam nezaprie ani pri výbere obľúbených kníh. Na čítanie odporúča alternatívneho sprievodcu mestom KÓD / CODE Miša Hudáka, encyklopédiu Medzi trónom a nebom košického autora Jána Zachariáša a knihu Pútnický kostol sv. Alžbety od autorov Petra Zubka, Timothy R. I. Juckesa a Kataríny Nádaskej.
Ako sprievodca Košicami som v kontakte s mestom nielen cez históriu, ale aj cez novšie pohľady naň. Archetypy Košičanov, slovník košičtiny, prehľad mestských komínov, Sídlisko Ťahanovce i Nad jazerom či košické tajné služby… Košice už potrebovali alternatívneho knižného sprievodcu. Našťastie ho napísal Mišo Hudák. Už jeho názov je príznačný – KSC KÓD / CODE (Východné pobrežie, 2013).
Čo môže byť povznášajúcejšie než mať panovníka, za ktorého sa netreba hanbiť? Že ten pocit nepoznáte? Napriek tomu sa výnimky našli. Nie je ich veľa, v knihe Jána Zachariáša Medzi trónom a nebom (United Partners, 2013) presne 233. Z tisícov panovníkov sveta autor vybral len tých, čo dokázali zladiť vládnutie s morálkou, vďaka čomu boli (a sú) ozajstným príkladom. Ich životy opisuje Zachariáš veľmi pútavo. Čitateľ medzi nimi nájde známych panovníkov ako napr. sv. Štefana alebo sv. Václava, ale aj etiópskeho, arménskeho či indického kráľa. Kniha strhne aj nábožensky nezaradeného človeka a veriaci si v nej môže listovať hoc aj denne. Podobnú encyklopédiu, z ktorej, napriek jej objektivite, cítiť toľkú lásku k téme, som ešte nečítal.
Počas omše v košickom kostole vylial nepozorný kňaz trochu vína. Stalo sa to po jeho premenení, teda rozlial Kristovu Krv. Tá vytvorila na podložke obraz Ukrižovaného. Že by to bola náhoda? Tomu nikto neveril. Zvesť o zázraku Kristovej Krvi i o prítomnosti tejto relikvie v Košiciach sa rozniesla a do mesta začali prichádzať stovky pútnikov, aby si ju uctili. Barokový obraz zo 17. storočia, ktorý sa v roku 1999 našiel na farskom úrade, tomu nielen nasvedčuje, ale aj zobrazuje, ako sa zázrak mohol udiať. Navyše pápež Bonifác IX. (1356?-1404) vo svojej bule (1402) potvrdil, že sa v Košiciach prechováva Kristova Krv, a preto udeľoval odpustky tým, ktorí tu doputujú. Tak sa mesto zvýraznilo na duchovnej mape Európy. Davy pútnikov, medzi nimi aj králi, povznášali Košice nielen duchovne. Prekvital obchod i služby. Je pravdepodobné, že kvôli uctievaniu relikvie sa vedľa kostola postavila i terajšia Kaplnka sv. Michala. Aj výstavba nového kostola (terajšieho Dómu) sa radikálne prispôsobila zámeru preniesť sem vzácnu relikviu. Preto boli pozmenené plány a namiesto päťloďového kostola postavili krížnu loď a súčasne s ňou aj unikátne dvojité točité schodisko, akých je len päť v Európe.
Kristova krv už dávno v Košiciach chýba. Posledné záznamy o nej sú známe z obdobia protihabsburgských povstaní. Túto zabudnutú kapitolu z dejín mesta a najväčšej stredovekej katedrály na Slovensku pútavo odhaľuje kniha Pútnický kostol sv. Alžbety od autorov Petra Zubka, Timothy R. I. Juckesa a Kataríny Nádaskej.