Tvorba pre deti a dospelých je rovnocenná

Hodnotené texty autorov: Ladislav S., Jozef H., Tereza G.

Pri textoch Ladislava S. si zrejme všimneme jednoduché obrazy vytvorené na základe vonkajšej podobnosti – napr. hrdzavé ústa hojdačky, iglu v kornútku, zvončeky brúsiace si hlasivky, ktoré spája s ostatnými motívmi hravo a s nádychom komického. Najjednoznačnejšími básňami sú Cŕŕŕŕŕŕn a Jar je keď, ktoré sú svojou atmosférou najcelistvejšie. Zaradila by som ich tonalitou aj zvolenými obrazmi k básňam pre deti. Musím pripomenúť, že tvorba pre deti nie je vo vzťahu s tvorbou pre dospelých čitateľov kvalitatívne horšou, sú si rovnocenné. Autorov zámer pri vytváraní textu musí byť jednoznačný (rozhodnutie pre akého modelového čitateľa je text vytváraný), pretože ovplyvňuje celkové vyznenie textu. V prípade textov Okom Bezdomovca, XXX a Dážď totiž tonalita nie je jednotná – používa hravé motívy (zauzlené ženské jazyky, zazívaný deň, pripitá fontána, česať vŕby na cestičku), ale zároveň sa snaží tému problematizovať, čo nie je pre detského percipienta pochopiteľné (vzťah medzi mužom a ženou, prechod z detstva do dospelosti a náznak sexuálnej túžby). Prihliadanie na modelového recipienta a práca na  pointovaní textu by mohla byť pre texty tohto autora tým, čo im dodá tematickú jednotnosť aj ucelenosť atmosféry.

V básňach Jozefa H. môžeme nájsť niekoľko nedostatkov typických pre mladých autorov. Jedným z nich je sentimentalita, ktorá je najviditeľnejšia v básni okná do duše. Prejavuje sa ako snaha pôsobiť na recipienta emocionálne, spracúvaním známej témy Vianoc. Problémom však je, že sviatočnosť nepopisuje autenticky, individualizovane, z pohľadu lyrického subjektu, ale príliš všeobecne, používajúc ošúchané obrazy sneženia ako modrých iskier, svetla ozdobenej borovice či šálky horúceho šťastia. Takéto obrazy čitateľovi nepovedia nič nové, popíšu atmosféru, ktorú recipient pozná a nepridá mu k zážitku z čítania motívy, ktoré by musel interpretovať  a ktoré by  vytvorili skutočnú špeciálnosť  a neopakovateľnosť  chvíle.

Báseň Navyše prináša snahu spracovať vysokú tému – písania. Spojením s duchovnosťou (cez obraz spovedania sa spisovateľa z napísaného) však báseň nadobúda patetický tón. Akoby obava z prílišnej obyčajnosti, významového prázdna bola dôvodom, prečo začínajúci autori siahajú po vysokých témach (láska, hľadanie zmyslu života, spiritualita a pod.) a spracúvajú ich zovšeobecňujúcim – patetizujúcim spôsobom.

Aj keď text Javorová nás vovádza do zážitku lyrického subjektu – už roky obdivujem tento pás lesa, jeho pozorovanie je neautentické, všeobecné, ošúchané – nadýchnuť sa krásy, osviežujúci dážď, čisté srdce, ponorený do snov, ruže kvitnúce v srdciach. Takéto motívy sú neoriginálne, neprinášajú nič nové do významu básne (čo je jeden z predpokladov, s ktorým pristupujeme k básni). Vyhla by som sa tiež poeticky znejúcim slovám – obdivujem, túžby, kvapôčky a sústredila sa na  prenikanie do pozorovania, vnímania vecí, aby básnická výpoveď mohla byť civilnejšia,  autentickejšia a pre čitateľa zaujímavá a obohacujúca.

Znalosť slovenského jazyka je predpokladom pre tvorbu, rovnako je odrazom čitateľskej skúsenosti autora. V prípade prózy Pobyt Terezy G. je jazyková stránka jedným z viditeľných  nedostatkov. Okrem evidentných chýb ako použitie slov: zodvyhla, znezafixovanými očami, sestri, újdem, bodygurd, sú v texte aj nesprávne či kostrbaté štylizácie viet. Jazykovú zložku nie pozitívne dopĺňajú ošúchané vyjadrenia – floskuly, ktoré pôsobia neautenticky, literárne a  umelo (tím, proti ktorému som prišla kopať, babizňa, vojnová sekera, brúsiť si zuby, mrákoty, extempóre, fľochla).

Problémom prózy je zmena narátorských foriem – raz je narátor vševediaci, inokedy priamy, rovnako je nejednoznačný čas rozprávania – raz rozprávačka reflektuje dianie s časovým odstupom, raz je priamo v centre diania. Tieto prelínania  na krátkom rozsahu poviedkového žánru spôsobujú vážne prekážky v interpretácii textu. Nie je napríklad jasné, či je postava psychicky chorá alebo je hospitalizovaná z iných dôvodov, konanie postáv je nemotivované (prečo spolubývajúce nazýva Víly, prečo pri odchode sľúbi, že nabudúce pôjde s nimi) a celkovému členeniu textu chýba smerovanie k jadru.

Autorke odporúčam zväčšovať čitateľskú skúsenosť, písať s predstavou konkrétnej postavy, premýšľať nad pointou textu a pracovať na dialógoch, ktoré by vyznievali autenticky a uveriteľne.

Texty hodnotí Daniela Burdová