Maja Jackobs Jakúbeková: Malý život – Príbeh veľkého človeka

Vo svojich deviatich rokoch sa stal profesionálnym gigolom. Z autobusu, ktorý ho opäť viezol na nové miesto, zazrel deti v jeho veku. „Bol tak ďaleko sám od seba, od chlapca, ktorým sa chcel stať, až sa mu zdalo, že už vôbec nie je chlapec, ale niečo úplne iné.” (S. 388)

Román predávajú ako „príbeh mapujúci život štyroch kamarátov”. To zďaleka nie je presné. Malý život je príbeh mapujúci život jedného hrdinu, ktorý zažil toľko utrpenia, až sa so všetkými svojimi pochybnosťami ocitol na hranici únosnosti. Dostal sa na križovatku, na ktorej sa musel rozhodnúť, či život ukončí alebo ho dobojuje do svojho prirodzeného konca.

Jude prežil detstvo plné násilia a sexuálneho zneužívania. Vďaka súhre priaznivých okolností a svojho výnimočného intelektu sa dostal na vysnenú univerzitu. Až tu začína jeho skutočný život. Ten, o ktorý bol v detstve ukrátený. Život so zázemím, priateľmi, život naplnený radostnými okamihmi.

Zatiaľ čo sa ostatní pripravujú na svoje budúce kariéry, Jude si dáva skromnejšie ciele: zistiť, kým je, aké jedlo mu chutí a akú má vlastne sexuálnu orientáciu. Po každom objatí či pohladení pocíti túžbu po fyzickom ubližovaní. Neubližuje však iným, ubližuje sebe. Reže si končatiny až tak, že ho po silnejšom záreze obvinia z pokusu o samovraždu.

Okrem samodeštrukčných sklonov má hlavný hrdina ešte jednu posadnutosť – existenčnú fascináciu axiómou rovnosti. Tá hovorí, že x môže byť len sebou samým a ničím iným. Rovnako je to s Judom, raz skazený, navždy skazený, opakuje si zakaždým. V centre Judovej mysle stojí táto rovnica a od nej sa odvíja celé jeho vnútorné nastavenie: pocity, že si nezaslúži šťastie, lásku, že sa nikdy nebude cítiť milovaný a v bezpečí.

(Ne)špecifikovaná doba

Kritika postavy z Malého života nazvala generáciou Y, aj keď s istotou nevieme, o akú generáciu vlastne ide. V konečnom dôsledku to pre príbeh ani nie je rozhodujúce.

Nikde v románe sa nespomínajú dátumy ani roky, vieme len, koľko rokov majú hrdinovia v tej či onej časti príbehu. Veď načo aj, nejde o historický ani politický román. Príbeh sa môže pokojne odohrávať dnes, mohol skončiť pred dvadsiatimi rokmi alebo sa môže odohrať v blízkej budúcnosti. Nevedomosť časového ohraničenia mu však vôbec neuberá na kvalite. Z dialógov a spoločenského kontextu vieme, že sa nachádzame v 21. storočí, čo nám ako časová informácia plne postačuje.

Generácia Y  

Autorka prirodzene konštruuje detailný obraz hypermodernej, výkonnej a číslami posadnutej spoločenskej vrstvy intelektuálov, cez prizmu ktorej nahliada na všeobecne klasifikované morálne hodnoty v rýchlo sa meniacom, stále relatívnejšom svete. Sú zameraní na výkon. To jediné má merateľnú hodnotu. To jediné človeku dáva akýsi kredit.

Atmosférou dneška sa nesú všeobecná prázdnota a podobne nekonkrétna úzkosť . V novom bezbožnom svete neexistujú žiadne pravidlá morálky, záchytné body ani obyčajný, bežne zaužívaný súbor presvedčení. Všetko, čo bolo v tomto zmysle pevne dané, sa už dávno roztopilo v stratosfére. Generácia Y, vychovaná s prísľubom neobyčajného života, amerického sna (veľkolepá kariéra, život plný dobrodružstiev, peňazí, lásky a sexu) zisťuje, že sa tento sľub nenaplní. Zrazu je toľko vecí, z ktorých musíme mať strach! Úspech je ťažké dosiahnuť a udržať si ho ešte ťažšie, často na úkor osobného šťastia. Nemôžeme zvíťaziť nad minulosťou, keď máme problém s vlastnou identitou, keď samých seba nevieme zaradiť do tohto nezrozumiteľného kolosu veľkomesta.

Všeobecná prázdnota dnešných ľudí robí z Malého života generačný román

Viete si predstaviť, že prežijete plnohodnotný život bez možnosti prežiť osudovú lásku, bez možnosti spoznať svoju sexuálnu orientáciu, bez koreňov, no s tendenciami k samoubližovaniu? Viete si predstaviť, že sa každé ráno budíte s vedomím, že ak si prestanete rezať do kože, stane sa z vás druhý Hitler? Viete si predstaviť „reset“ po pokuse o samovraždu? Viete si predstaviť taký život – taký malý život?

Protagonisti neveria v Boha, nevyznávajú žiadnu konfesiu, nezaujímajú sa o politiku, hodnoty považujú za subjektívne, tendenčné. To, čo má pre nich skutočnú cenu, je priateľstvo a lojalita. Mať motiváciu za niekoho sa postaviť, a v konečnom dôsledku, motiváciu ráno vstať z postele, lebo svet sám osebe už akosi nedáva zmysel. Neponúka motiváciu žiť deň za dňom a boriť sa s prozaickými banalitami každodenného života.

Malý život je román našej generácie… lebo mu rozumieme. Rozumieme jeho stratám a náhradám.

Hanya Yanagihara
Malý život
preložila Miriam Ghaniová
Aktuell, 2019