Síce sa venujem fyzike, ale zaujíma ma všeličo – od biológie, cez matematiku až po históriu. Čítam veľa oddychoviek, inšpiráciu však často nachádzam v knihách o prírode a vesmíre. Každá z troch kníh, ktoré odporúčam, výrazne zmenila ako sa pozerám na niečo na tomto svete – snáď sa podobný zážitok pri čítaní prihodí aj vám.
Kip Thorne: Černé díry a zborcený čas
Sem tam sa podarí, že niekto v nejakej oblasti napíše tú knihu. Takú, že keď ju začne čítať ako laik, tak ju dočítate ako človek s celkom solídnym prehľadom. A pritom bude čítanie príjemnou jazdou a veľkým zážitkom. Thorne dostla Nobelovu cenu za objav gravitačných vĺn, roky skúmal čierne aj červie diery, vymyslel film Interstellar. V tejto hrubej knihe ľahko, ľudsky a intuitívne približuje Einsteinove teóriu gravitácie, jednu z najveľkolepejších teórií, ako ľudstvo kedy objavilo.
Douglas R. Hofstadter: Gödel, Escher, Bach
Túto knihu som si kúpil, lebo som ju videl odporúčať v mnohých knihách, podcastoch, rozhovoroch. Jednoducho, patrilo sa! No a ako sa patrí na knihu, ktorá má, podľa verzie, približne 800 strán, som ju mesiace ak nie roky obchádzal v poličke. Potom prišli výčitky a tak som sa do nej konečne pustil – so záväzkom, že kým ju nedočítam, nebudem čítať nič iné. A hľa, človek sa ani nenazdal a za pár mesiacov to bolo. Nečítam som ju však tak dlho kvôli tomu, že by bola nudná, práve naopak, bola plná podnetov; často som knihu odložil a premýšľal som nad tým, čo som práve prečítal. Pretkáva dokopy hlbokú matematiku, ľudskú myseľ, počítačovú myseľ, umenie a posúva hranice toho, čo si bežne kniha môže trúfnuť od čitateľa očakávať. Je to jedna veľká jazda po hranici exaktného analytického myslenia a bujarej fantázie.
_
Richard Dawkins: Sobecký gén
Ak by som si spravil rebríček toho, koľko ma kniha naučila v prepočte na jednu prečítanú stranu, Dawkinsovov Sobecký gén by mu kraľoval. Je tam veľa z biológie a genetiky, niečo z matematiky a hlavne prepojenie týchto dvoch svetov – a to všetko na sotva 300 stranách. Bez preháňania hovorím, že prečítanie tejto knihy zmenilo môj pohľad na živú prírodu ako asi nič iné – a to všetko v priebehu asi týždňa. Veľmi by som si prial, aby mi nejaká kniha priniesla podobne koncentrovaný zážitok. Krásne, elegantné, presvedčivé a očarujúce. Pravdepodobne Dawkinsova najlepšia kniha – a jedna z mojich najobľúbenejších.
Samuel Kováčik je teoretický fyzik, dizertáciu získal na FMFI UK, odkiaľ odišiel na Dublinský Inštitút Pokročilých Štúdií, kde získal výskumný grant od Írskej výskumnej nadácie. Dnes znova pôsobí na FMFI UK a Masarykovej univerzite. Vo výskume sa zaoberá modifikáciami kvantovej mechaniky, numerickými simuláciami a maticovými modelmi. Karmu si napravuje písaním článkov o čo najnormálnejších témach ako oblaky, rôzne zvieratá či stromy. V roku 2016 založil projekt Vedátor. Dodnes píše veľkú časť textov Vedátora, robí väčšinu obrázkov, nahráva a edituje Vedátorský podcast. Napísal knihy Obyčajné zázraky a Kúsky reality. Vo voľnom čase trochu športuje (beh, gym, lozenie), číta, varí a hráva hry.