Z poličky Veroniky Folentovej

Väčšina kníh, ktoré čítam a ktoré ma zaujmú, nie sú veselé. Aj tento výber je plný ťaživých a smutných tém, takže som na záver pridala bonus s mojou obľúbenou veselou knižkou, pri ktorej som sa veľmi nasmiala.

Douglas Stuart: Shuggie Bain

Knihy, ktoré práve čítam, sa mi často prelínajú s tým, čo práve robím. Keď som začala pripravovať do Denníka N seriál o alkohole, môj editor mi priniesol knihu Shuggie Bain od Douglasa Stuarta. A ja som si ju zamilovala. Sú 80. roky v Glasgowe, kde je veľká chudoba a nezamestnanosť a rodiny sa pretĺkajú život.

Shuggie Bain je surový a drsný príbeh dieťaťa, ktorého mama je alkoholička. Dieťaťa, ktoré vyrastá vo svete, ktorý mu nedáva nádej na úspech, lepší život či aspoň trocha lásky.  Je to kniha o pretvárke, ktorú rodiny alkoholikov až priveľmi dobre poznajú. Prináša pohľad dieťaťa, ktoré sa nemá na koho spoľahnúť, a tak sa musí príliš skoro začať spoliehať samo na seba.  Shuggie vidí, že jeho matka má problém, ale aj napriek tomu mu jeho láska nedovoľuje opustiť ju, keď ju už opustili všetci ostatní. To veľké nepochopenie, ako matka dokáže chvíľu svojho syna milovať najviac na svete a o chvíľu na neho úplne zabudnúť, ukazuje veľkú neistotu detí alkoholikov, ktorú si nesú celým životom.

Paul Kalanithi: Môj posledný výdych

Druhá moja veľká téma je zdravotníctvo, ktorému sa venujem 15 rokov. A aj preto často siaham po knihách z lekárskeho prostredia, z ktorého je moja druhá obľúbená kniha – Môj posledný výdych od Paula Kalanithiho. Kým Shuggie Bain vychádza z autorových skúseností, tu autor rozpráva priamo svoj príbeh, ktorý ale nestihne dokončiť.

Môj posledný výdych je o lekárovi, ktorému v 36 rokoch diagnostikujú rakovinu pľúc v štvrtom štádiu. Zrazu sa z neho stáva pacient, ktorý hľadá odpovede na nekončiace otázky o zmysle života a smrti. V knihe si každý môže tak trochu nájsť, čo potrebuje, lebo je o hĺbke vzťahov, rodine, o smrti aj o nádeji. Ale pripravte sa, že počas čítania sa nevyhnete slzám.

Daniel Keyesi: Kvety pre Algernona

Kvety pre Algernona od Daniela Keyesiho sa ku mne dostali len nedávno aj keď je kniha z polovice 20. storočia. Ako sa hlavná postava Charlie vyvíja, vyvíja sa i spôsob, akým je príbeh písaný. Áno, na začiatku môže niekoho iritovať veľa pravopisných chýb a nedokončené vety, ale o to jednoduchšie sa dá prijať celá premena, ktorá sa Charliemu deje. Lebo ako sa mení on, mení sa aj kniha. A my zrazu lepšie prijmeme, že sa mení tiež celý svet naokolo. Je to skvelá, aj keď veľmi smutná kniha.

Clementine Beauvais: Jaternice tiahnu na Paríž

A jeden veselý bonus na záver – Jaternice tiahnu na Paríž od Clementine Beauvais.
Kúpila som ju násťročnej neteri na Vianoce, ale väčšinou si knihy predtým, ako jej ich dám, sama prečítam a táto ma očarila. Je o troch dievčatách, ktoré v súťaži Miss Jaternica vyhlásia za najškaredšie na škole. A ony sa rozhodnú s tým bojovať po svojom. Vezmú si bicykle a vydajú sa na roadtrip do Paríža. Po ceste predávajú – ako inak – jaternice. V tej knihe je všetko, s čím sa dnešní mladí ľudia potýkajú – kyberšikana, nedosiahnuteľný ideál krásy aj ťažkosti s priateľstvami. Dajte si túto knižku, nech ste v akomkoľvek veku.