„Hodiny z olova odrátavajú ťaživý čas do začiatku tragického zlomu. Alebo sme už uprostred neho?“
Hodina z olova je obrazom Emily Dickinsonovej. Čitateľ ho nájde v knihe tesne pred začiatkom príbehu ako motto smerodajné pre pochopenie názvu. Olovená hodina utkvie v pamäti – ako spomienka mrznúceho na sneh. Najprv chlad, potom ťažoba a nakoniec odovzdanosť.
Neznie to veselo. Najnovší román českej prozaičky veselý nie je ani náhodou. Denemarková ľahkým písačkám neholduje, aj v predošlých románoch sa konfrontovala s ľudskými osudmi sprznenými ideológiami a dejinami plodiacimi nenávisť.
Autorka napísala veľký a vážny román. Vo všetkých významoch – rozsahom, naliehavosťou, rozhľadom v náročnej téme či prácou s prameňmi. Je to románová fikcia, ale všetky kontexty, v ktorých sa odohráva, sú reálne.
Ten kontext je vlastne iba jeden, ale nesmierne aktuálny (alebo skôr akútny?) a komplikovaný. Znie: aká je budúcnosť sveta s Čínou na jeho čele?
Európa sa trhá a Čína zjednocuje. Niečo podstatné sa láme a mení. Samotná autorka v jednom z rozhovorov základný konflikt definovala veľmi jasne: „Svet novú podobu totalitarizmu obdivuje bezmedzne a my potrebujeme novú reč.“
Denemarková nedostala nápad s Čínou preto, že číta noviny, sleduje internet alebo je znechutená zo záplavy čínskych brakov ponúkaných na Malej Strane. Jej „čínska“ skúsenosť je osobná a dramatická.
Do Číny odišla prvýkrát s anglickým vydaním Peňazí od Hitlera v roku 2013. Vrátila sa tam ešte niekoľkokrát a spriatelila sa s ľuďmi z okruhu disidentského zborníka, ktorý sa hlásil k odkazu Václava Havla.
Napísala niekoľko textov o servilnosti českých politikov voči čínskemu režimu a odozva bola rýchla. V roku 2017 už do Číny prísť nemohla. Zvolila reakciu primeranú spisovateľke. Napísala román varujúci pred koncentrovaným zlom, ktoré sa začalo mocensky presadzovať a stihlo v mene prospechu poblúzniť veľkú časť sveta.
Románové postavy vystupujú prevažne menami svojich rolí s veľkým písmenom na začiatku: Spisovateľka, Čínske dievča, Diplomat, Programátor, Americká študentka.
Spája ich Čína, všetci sú z nejakého vlastného dôvodu v tejto veľmoci zajtrajška. „Pred storočiami jazdili do Číny za jej prostotou, jednotou, pokojom. Dnes jazdia za hospodárskym snom a nakazili Čínu svojím nepokojom.“
Pragmatické pohnútky sa kombinujú s kariérou a osobné drámy prepletajú s dynamickým vývojom súčasnej Číny. Peniaze sa miešajú s politikou, ale zmyslom a konečným cieľom tejto politiky je znovu zarábanie peňazí.
Len Spisovateľka chodí užasnuto pomedzi ostatných. Občas s nimi aj stojí na recepciách ambasády. Znechutene sleduje ich ignoranciu, pokrytectvo a hrubosť. Keď sa chce angažovať a čínskemu dievčaťu pretlmočiť humanistické ideály Václava Havla, zistí, že aj tá najnenápadnejšia sympatia k Havlovi môže v Číne znamenať rozsudok smrti.
Denemarková nič nezjednodušuje. Čínska realita je prítomná v mnohých vrstvách. Fascinácia starou ríšou s novými ambíciami je prirodzená. Humanita je však iba jedna a tá je zneuctená v mene poslušnosti voči autoritám a kolektívnemu záujmu. Kolektívna dimenzia myslenia zotročuje všetkých.
Čínska spoločnosť je socialistická i kapitalistická. Je okúzlená budúcnosťou. Mestá rastú do výšky a ľudia sú omámení tým, že zajtrajšok bude ešte bohatší.
Len ľudia ako Spisovateľka veci zbytočne komplikujú a upozorňujú na „neviditeľné škvrny na slnci“. Trápi ich zlo, brutalita, nenávisť a slepota. Príbeh Číny sa nebezpečne približuje k oveľa bližším príbehom relativizácie, podriadenosti a kolaborácie.
Krajina, ktorá verí svojej doktríne stredu, je obrovská a silná. To sa nezmení, ale ešte viac rozvinie. Jedinou nádejou v tejto etape zlomu je schopnosť neprísť o zvyšky hrdosti. Jedným z prejavov hrdosti je schopnosť písať takéto romány a reflektovať naše miesto v meniacom sa svete bez dopredu určených výsledkov.
Hodiny z olova majú ambíciu stať sa závažnou knihou. Pokračovanie tohto príbehu sa už teraz prelieva do skutočnosti.
Chlad máme za sebou, sme uprostred ťažoby. Je dôležité zachrániť sa pred definitívnou odovzdanosťou.
Radka Denemarková
Hodiny z olova
Host, 2018
Publikované: 18/03/2019
Ľubomír Jaško je absolvent Univerzity Komenského a Vyššej odbornej školy publicistiky v Prahe. Písal do časopisu Zrno a rubriky Civilizácia v týždenníku Domino Fórum a následne EuroDomino. Príležitostne glosuje spoločenské dianie v denníku SME. Od roku 2009 píše pravidelné komentáre pre Aktuality.sk. Pripravuje knižné recenzie pre Týždeň, SME (a prílohu Fórum), Knižnú revue, RTVS (Krajina kníh) a webový magazín Inaque.sk. Je doma v oblasti náboženstva, politiky a kultúry. Zaujíma sa o históriu, médiá a literatúru. Vie, že svet je pestrý, preto nemá rád jednostranné ideológie a fanatizmus. Tuší, že konkrétne ľudské osudy sú dôležitejšie ako veľké politické konflikty.