TROJKA VĽAVO HORE
tváre sú odstrunené hmatníky
som platonická nahrávka
bojíš sa ma hrýzť
až na osnovu
tak do toho
a do taktu
tristne stopujme
zhudobňovanie
podvozkovo zarovnaný blues
vo vrecku bundy máš asi dieru
vyplavilo odtiaľ ďalšie dlane
si neprevinený
kým tvoja kyvadlová etiketa
v uniforme liftboya
nezasypí nástup
Výťah pre tri osoby
je iba marketingový zradca
husto múzická literatúra
v zachránených predpoludniach
sú pukliny
v tých mojich
vypálené kaktusy
po slávnostiach smiechu
čo sa zmestí na pol strany
Strofy na nich blafujú
boja sa spopolnenia
prach z t(n)eba vtedy
neodpovedá
TROJKA VPRAVO DOLE
78 krokov k tvorivejšiemu životu
bol to len zážitkový seminár
možno o tarote
vo vyšívanej kabelke po babke
keďže mužská razantná energia
nie je tá
ktorej mám na rozdávanie
redigujem cudzie texty
plán a krok
vnútorní kverulanti
v dlhodobom prenájme
vďačne živený zbor sudcov a cenzorov
nie je vylúčené
že nás raz zaplavia emócie
list dopíšte, oddýchnite si
prevrátené vrecká
za vyššie ciele
prestrihávam sociálne väzby
rozcestovaná
virtuálna
nakúkaj do mňa
cez preosiate rozmery
čierny trojlístok štylizovaný do kríža
skazonosná spaľujúca žiara
tiež mužská polarita
tvorivosť, výkonnosť
a činorodá výmena
vášnivé zaujatie životom
eso
spýtaj sa Kirké na prútik
kým sa rozostúpi more
Poézia Magdáleny Martiškovej zaujme zrelosťou pohľadu lyrického subjektu a originálnou obraznosťou. Spôsob autorkinho vyjadrovania je výrazovo bohatý a zmyslovo evokatívny, no prekvapí aj skratkou, „skicovitosťou“. Autorka veľmi dobre vie, ako vytvoriť efektnú jazykovú konštrukciu, pôsobivý výraz či prenikavý obraz, často sa jej to darí – rozličné „lehenovské“ štylizácie jej poézii svedčia. Základom sú senzuálne metafory s náznakom nonkomformného životného pocitu – často sú už súčasťou názvu, čím presadzujú záujem upútať čitateľa hneď na začiatku: „tváre sú odstrunené hmatníky“ či „podvozkovo zarovnaný blues“. Zážitok z kvalitných obrazov narúša krkolomnosť jazyka – vnímame úsilie autorky znieť osobito, práve toto úsilie by však nemalo byť vidieť (ak nejde o zámernú, teda chcenú sebareferenčnosť), autorská metóda strháva na seba pozornosť– problémom sú najmä povrchné, nútené zakončenia básní, prílišná opisnosť a explicitnosť („mužská razantná energia“, „mužská polarita“, „činorodá výmena“, „skazonosná spaľujúca žiara“) a klišé („vášnivé zaujatie životom“) či kostrbaté spojenia („tristne stopujme“). V textoch však priveľmi cítiť autorku, ktorá sa štylizuje do manipulujúcej pozície – príliš „nad vecou“. Textom by pridalo na sile menej predvádzania (sa), jazykovo-štylistickej akrobacie a naopak, mali by popracovať na plynulosti, harmonickosti znenia aj postupnosti rozvíjania obrazov. Autorke nechýbajú nápady a nebojí sa „experimentovať“, niekedy však na úkor komunikatívnosti.
Básne Magdalény Martiškovej sa pokúšajú zobraziť emócie neočakávaným, neošúchaným spôsobom, preto ju povzbudzujem k väčšej úprimnosti a konkrétnosti – jej poézia si môže dovoliť aj jednoduchšie slová a motívy – môže ísť o veci každodenného života, ktoré znejú „obyčajne“ – vďaka nim vynikne jej osobitý pohľad na svet, nezávislosť a invenčnosť.
Tipy na čítanie:
Sylvia Geist: Ráno modré zviera a iné básne. Bratislava: Ars poetica, 2017.
Marion Poschmann: Zamknuté komory. Levoča: Modrý Peter, 2014.
Katarína Hrabčáková
Magdaléna Martišková (2001) pochádza z Topoľčian, študuje na gymnáziu.