Na Slovensku čoraz častejšie vychádzajú zaujímavé knižné počiny aj v malých vydavateľstvách či vďaka občianskym združeniam. Ide predovšetkým o nekomerčné, no o to zaujímavejšie monografie. Aj prelom jesene a zimy 2019 priniesol na slovenský knižný trh tri nové knihy, ktorých vydavateľom je občianske združenie Society for Human Studies. Ide o publikácie, ktoré sa venujú málo známym a prebádaným okolnostiam slovenských dejín.

Prvá z troch spomínaných kníh má názov Od zločinu k trestu. Vývoj stoličného súdnictva na Liptove v 18. storočí. Čitateľ sa z nej dozvie, či skutočne skončila väčšina odsúdených v skúmanom období na popravisku. Taktiež, či bolo mučenie pri výsluchoch v minulosti bežné a či mal súdny proces v tomto období jednotnú podobu alebo sa prispôsoboval svojvôli sudcov. To je však len niekoľko tém, ktorým sa historik Miroslav Nemec vo svoje knihe venuje a ponúka na ne odpovede. Na príklade trestného súdu Liptovskej stolice predstavil fungovanie stoličného súdnictva a zameral sa aj na praktické záležitosti fungovania trestnej sedrie, dnes tak vieme aj to, aké boli finančné náklady na udržanie spravodlivosti.  Popísal ako prebiehal súdny proces i to, aké tresty boli používané.  Zaujímavo pôsobia aj rôzne štatistické ukazovatele o druhoch kriminality objavujúcich sa v Liptovskej stolici v 18. storočí.

Autorovým hlavným prameňom pri výskume boli zápisnice z procesov liptovského stoličného súdu. Tie obsahovali mnohé časti, napríklad záznamy z výsluchov, svedectvá stoličných lekárov, súpisy ukradnutých predmetov a podobne. Práve tieto pramene nám dnes umožňujú zistiť obraz kriminality v konkrétnych regiónoch.

Druhou aktuálnou knihou od Society for Human Studies je rozsiahle dielo Život ľudu detvianskýho, v ktorej sa historik Ján Golian zameral na každodenný život ľudí žijúcich na Podpoľaní v dlhom 19. storočí. Konkrétne od vlády Jozefa II. do konca prvej svetovej vojny, (1781 – 1918). Autorovi, ktorý sa špecializuje na historickú geografiu, sa podarilo analyzovať populáciu žijúcu na takmer celom Podpoľaní. Ide o región, ktorý dnes tvoria dve mestá a šesť samostatných obcí. V polovici predminulého storočia tvorilo detvianske obyvateľstvo svojím počtom siedme najväčšie mesto na území dnešného Slovenska, čo podčiarkuje jeho význam pre celú našu krajinu.

Scéna z detvianskej krčmy na obálke síce môže evokovať negatívne predstavy o Detvanoch, avšak ich život určite nebol nudný. V knihe sa čitateľ môže dozvedieť o základných sociálnych, hospodárskych a demografických okolnostiach života v slovenskej spoločnosti, ale tiež o zvykoch i zlozvykoch ľudí. Región Podpoľania sa autorovi podarilo porovnať s inými slovenskými a uhorskými lokalitami, a tak kniha poskytuje komplexnejší obraz o skúmanej dobe.

Významnú časť knihy tvorí aj kultúrny obraz Detvanov v dobovej publicistike a beletrii, ako aj skutočné povahové vlastnosti ľudí spod Poľany. Tí boli častokrát reprezentantmi všetkých Slovákov, preto je táto časť zaujímavou ukážkou toho, ako boli naši predkovia vnímaní bez rozdielu, či už žili pod Tatrami alebo pri Dunaji.

Kniha obsahuje aj množstvo zaujímavých štatistík, čitateľ sa tak dozvie, v ktorom mesiaci bolo najviac svadieb, kedy sa narodilo najviac detí či aké boli najpopulárnejšie chlapčenské a aké dievčenské mená. Analyticky spracované informácie sú podané v čitateľsky zaujímavej podobe. V knihe nechýbajú ani zaujímavé dobové obrázky a fotografie.

„Za všetkým hľadaj ženu!“ Tak znie známy citát francúzskeho spisovateľa Alexandra Dumasa, ktorý zvečnil v polovici 19. storočia v románe Parížski mohykáni.  A tohto citátu sa pridŕžal aj autorský kolektív pozostávajúci z dvoch historičiek (Daniela Kodajová, Alica Kurhajcová) a šiestich historikov (Tomáš Adamčík, Peter Borza, Ján Golian, Peter Macho, Rastislav Molda, Stanislav Žiška), ktorí sa v publikácii (ne)obyčajné príbehy žien zamerali na osudy ôsmych slovenských žien 19. a 20. storočia. Autorky i autori knihy sa zamerali na známe i menej známe hrdinky. Pozornosť obrátili na ženy, ktoré ovplyvnili našu spoločnosť i dejiny.

Prostredníctvom jednotlivých kapitol čitateľ bližšie spozná nielen životné príbehy vybraných žien, ich radosti i starosti, prínos pre spoločnosť, ale aj každodennosť doby, v ktorej žili. Dočíta sa o známej Aničke Jurkovičovej, manželke národovca Jozefa Miloslava Hurbana, a zistí, že nebola prvou slovenskou herečkou. Hurbanov blízky spolupracovník Michal Miloslav Hodža mal niekoľko dcér, osud jednej z nich, Boženy Kutlíkovej, zachytáva táto kniha. Obdobie národného obrodenia dopĺňa príbeh Johany Miloslavy Lehotskej, ktorá sa niekoľko ráz stretla s Ľudovítom Štúrom a patrila k protagonistom národného hnutia na Liptove. Ružomberská rodina Makovickovcov vychovala viacerých národovcov, medzi nimi aj Ruženu Annu Houdekovú. Ako manželka obchodníka výrazne podporovala národné hnutie na konci 19. storočia. Jej sestra Bohdana Škultétyová bola vydatá za známeho literáta Jozefa Škultétyho a aj sama literárne tvorila. O neľahkej praxi tohto povolania nás presviedčajú aj životné príbehy ďalších žien. Spisovateľka pre deti Sidónia Sakalová preto ako tridsiatnička emigrovala do USA, kde sa ďalej venovala literárnej tvorbe a umelecky sa angažovala. Do sporu s ľudáckym režimom sa pre svoju literárnu činnosť dostala Mária Rázusová-Martáková. Nehu ženy počas Slovenského národného povstania musela nechať bokom učiteľka, neskôr špiónka Mária Gulovichová, ktorá sa pripojila k americkým výsadkárom. Takýto pestrý je výber (ne)obyčajných príbehov žien. Doplňme, že kniha (ne)obyčajné príbehy žien, je už tretím dielom z edície neznáme príbehy. Čitatelia tak môžu v troch knihách spoznať celkom dvadsaťpäť málo známych ľudských príbehov z minulosti.

 

Publikované: 20/02/2020