Peter Hoferica: Básne

I
niekde na počiatku som sa plánoval zamyslieť
nad starým ruským zenitom
ktorý mi neokrôchane požul
a dotrhal film

následne som túžil lamentovať nad potrebou
jednotlivých políčok
ktoré s nástupom digitálov s vysokým rozlíšením
strácajú objektívne významy
a stávajú sa
podobne ako poézia
intímnou potrebou
spomienkou
do albumu

II
ako náhle som však rozobral
spomínanú zrkadlovku
roztiahol
negatív
proti
svetlu
objavil som na niektorých fotkách
škrabance
postupne sa zhmotňujúce do
kafkovsky znepokojivých tvarov

III
mama popiera že by prízrak na fotkách
mohol byť otec
niekedy postáva v úzadí
vytŕča hlavu spoza stromu
inokedy sa úmyselne namnoží a jeho tvár
sa stáva davom

IV
takmer som zabudol
kto mi daroval ten zašlý senilný zenit
prízrak na fotkách by sa možno dal vysvetliť
nejakým čudným chemickým procesom
pôsobiacim na striebornom povrchu filmu

V
človek znalý aparátov
tvrdí
že chybu nespôsobuje ani objektív
ani telo
a k poškodeniu filmovej suroviny muselo dôjsť
až pri mechanickom navíjaní filmu

človek znalý aparátov
zároveň vyvracia otcovu prítomnosť na fotkách
lenže čo tak úzko špecializovaný človek
môže vedieť o otcoch

VI
môj starý ruský zenit
núti človeka rozhodovať v zlomku sekundy
zamyslel som sa v závere