Genocída, hladomor, vojna, diktátorské režimy, krvavé konflikty a extrémistické ideológie. Presne o týchto témach sa v absyntovke Posledný pustovník od Michaela Finkela nepíše. Kniha vyčnieva z radu reportážnej literatúry. Nie je o strastiplných ľudských osudoch, ani o utrpení civilistov. V tejto knihe nenájdete naturalistické opisy plačúcich detí, uplakaných mám ani otcov odídených na front.

Práve naopak. Táto kniha prekypuje pokojom, tichom a filozofiou. Veľakrát sa v nej píše o šume listov v letnom vetre, o žblnkajúcich bystrinách, či o bzukote včiel. Michael Finkel sa snaží dostať do vnútra posledného pustovníka a pochopiť ho, pričom predstavuje most medzi čitateľom a pustovníkom samým. Kto je teda ten posledný pustovník? Za veľkou mlákou bola jeho postava na až mýtickej úrovni. Niečo na štýl bigfoot-a, wendiga alebo yetiho. Maine’s hermit, ako ho volajú v USA, bol ale obyčajný týpek z mäsa a kostí. Christopher Knight sa rozhodol žiť v lese a svoje rozhodnutie praktizoval takmer tridsať rokov. Tridsať rokov sám v lesoch Amerického štátu Maine, nachádzajúcom sa na pobreží Atlantického oceánu a na hraniciach s Kanadou, teda vo veľmi nehostinných podmienkach. Pre miestnych chatárov bol ako kliatbou, tak aj požehnaním. Prinášal jazeru North Pond veľkú publicitu, ktorá väčšine vadila a šikovnej menšine plnila vrecká.

Chris sa nerozhodol žiť v lese na protest voči skorumpovanej spoločnosti, nie preto, že nechcel platiť dane. Nebol mentálne narušený, nebol ani chudobný. Mal rodinu, prácu, dochodenú strednú školu. Prečo teda tridsať rokov s nikým neprehovoril a žil osamote? Po štvrť storočí strávenom v lese ho polícia chytila a zatkla za mnohé drobné lúpeže, pri ktorých však nikomu neublížil. Nikto ho totiž ani raz nevidel. Michael Finkel sa ako jeden z mála dostal k nemu na pár rozhovorov do väzenia. Opisuje, ako sa Chris postupne otvára a znova zatvára, ako reaguje, ako rozmýšľa, ako vníma rozdiely medzi rokom osemdesiat šesť a rokom dvetisíc trinásť a čo vlastne celý ten čas robil. Aj keď toho Chris nenahovoril veľa, donútil ma spytovať sa samého seba na otázky o podstate bytia. Rozhovory medzi novinárom Michealom FinkelomFinkelom a samotárom Chrisom boli vždy stručné, ale zato plnohodnotné.

Kniha však nie je knihou rozhovorov. Nie je monotónna a nesnaží sa vás presvedčiť o svojej pravde. Je to kniha o nevnucovanej inakosti, o autenticite bytia a o vlastnom presvedčení. Prevedie vás fascinujúcim charakterom Christophera Knighta a nechá vás vybrať si, čo si budete o pustovníkovi myslieť a čo z jeho slov si zoberiete k srdcu. Atmosféra knihy je priateľská a jej prostredie pokojné. Ak si chcete dať pauzu od vojnových zločinov a všemožného ľudského utrpenia, siahnite po tejto knihe. Mainské lesy a tridsať rokov ticha sú príjemnou zmenou.

Michael Finkel
Posledný pustovník
Preložil Martin Kubuš
Absynt, 2020

Recenzia získala druhé miesto v kategórii recenzia v Čitateľskej cene vydavateľstva Absynt.

Samuel Jakubík je študentom Gymnázia bilingválneho v Žiline.