Máte radi matematiku? Ak áno, možno práve vám Matematická kniha už dávno chýbala. Ak nie, čítajte ďalej – sľubujem, že na vás nestriehne ani jedno číslo alebo vzorec. Riskujete však niečo iné – možno sa necháte inšpirovať, knihu si prečítate (hoci stačí aj listovať alebo náhodne otvoriť) a obľúbite si ju na prvý pohľad.
Prísne chronologicky zoradené položky nevyžadujú žiadne predbežné matematické vzdelanie. Zastupujú najdôležitejšie míľniky v dejinách matematiky – pravda, autor pripúšťa, že z jeho subjektívneho hľadiska, lebo si nerobí nárok na titul Vševedka. V tej istej vete však vyzýva čitateľov, aby neváhali a ozvali sa, ak v knihe natrafia na nezrovnalosť, prípadne im tam chýba ich obľúbený objav, problém či matematik.
Každému matematickému problému je venovaná len strana textu, ktorá je doplnená farebným obrázkom na náprotivnej strane, čo autor prísne a bez výnimky dodržiava. Z tohto dobrovoľného obmedzenia vyplýva, že ak sa chceme vyhýbať vzorcom alebo matematickým formuláciám, musíme o matematike rozprávať. Popularizačným štýlom autor čitateľom približuje spoločenské a historické okolnosti matematických objavov a problémov, pokúša sa bez žargónu vysvetliť, o čo v nich ide, nájsť ilustratívne príklady a sprostredkovať úžas nad ich riešením. Slov je niekedy priveľa, niekedy naopak málo, lebo rozsah jednoducho nepustí.
Kniha nenahrádza dejiny matematiky, na to je predsa len príliš fragmentárna a subjektívne radená. Síce chronologicky, ale bez systematického historického členenia, skáčeme z jedného matematického odvetvia do druhého. Pochopiteľne, hoci možno nespravodlivo, ako objavov pribúda, smerom k prítomnosti sa zhusťujú. Trochu nesúrodo sú v knihe radené objavy, osobnosti aj vynálezy nerozlíšené do kategórií. Rovnaký priestor teda dostáva trebárs základná veta analýzy (jej autori dokonca niekoľkokrát, keďže sa vyznamenali opakovane), Rubikova kocka alebo stolové hry. Podobne rušivo na mňa pôsobí mimovoľné uprednostňovanie americkej vedy a vedcov, dané autorovým domicilom (a možno aj dojmom, že veda už je predsa len jedna – tá, ktorá sa publikuje po anglicky v odborných časopisoch, s angličtinou ako dorozumievacím jazykom).
Obrázky buď ilustrujú popisovaný jav – kópie portrétov osobností či dobových dokumentov -, alebo umelecky stvárňujú jeho podstatu alebo aplikácie. Počítačové grafiky vizuálne pôsobivých javov (ikonické fraktálne štruktúry či variácie platónskych telies) sú skutočne pekné, nielen názorné.
Kniha dokáže osloviť široké spektrum čitateľov a každému prinesie svoje. Od vnímavých školákov, ktorých môže zaujať hoci aj ilustráciami, cez študentov najmä nematematických odborov po tých, ktorí si udržiavajú všeobecný prehľad a radi by sa vedeli aj do matematickej debaty zapojiť aspoň jednou vetou ku každému javu. Ak vás Matematická kniha zaujala, siahnite aj po Knihe o fyzike od toho istého autora – princíp už poznáte a fyzikálne javy sú možno o trochu rukolapnejšie.
Clifford A. Pickover
Matematická kniha. Od Pytagora po 57. dimenzi: 250 milníků v dějinách matematiky
Argo/Dokořán, 2012
Clifford A. Pickover
Kniha o fyzice. Od velkého třesku ke kvantovému znovuzrození: 250 milníků v dějinách fyziky
Argo/Dokořán, 2015
Sibyl Marmorstein sa narodila a žije v Košiciach. Pseudonym si zvolila podľa dvoch literárnych postáv. Je absolventkou medziodborového štúdia teoretickej biológie na katedre filozofie a dejín prírodných vied a doktorandského štúdia umelej inteligencie na katedre kybernetiky. Venuje sa biokybernetike a popularizácii vedy, najmä biologických odborov.