V poradí šieste dielo Mariusza Szczygieła, kniha Nie je, znovu nesklamalo a opakovane dokazuje otvorenosť autora hoci aj kontroverzným témam. Je zrejmé, že literárne ocenenie Niké z roku 2006 si jeden z najprekladanejších poľských autorov obháji aj ďalšími prácami.

Najvýraznejším prvkom jedinečnosti je rôznorodosť spracovaných príbehov, medzi ktorými za bežných okoloností nemožno nájsť súvislosti. Autor však súvislosť – myšlienku nie je, vsúva do textu násilne, často zvýrazneným písmom, čo pôsobí mierne rušivo i keď nepochybne spĺňa účel.

Rušivú vsuvku kompenzuje hĺbka príbehov, ktoré sú oddelené nie iba názvami kapitol, ale najmä rôznorodosťou štýlu písania. Za zmienku bezpochyby stojí príbeh ženy, ktorá je od začiatku až do konca nemenovaná. Text nie je postavený na dialógoch, ale krátkych výňatkoch prerozprávaného života neznámej, ktoré sú oddelené množstvom bodiek. Tie celému príbehu dodávajú falošnú emóciu naliehavosti aj napriek tomu, že ide o pozitívnu formu nedostatku. Takýto spôsob písania je veľmi diskutabilný. Môže ísť o snahu autora predísť zbytočným či nudným dialógom, ktoré by čitateľa odrádzali od pokračovania, no tiež o vyžiadanú cenzúru zo strany neznámej, ktorej tento životný príbeh právom prináleží. Dovolím si však  povedať, že pri autorovi ako je Mariusz Szczygieła je reálna aj myšlienka jednoduchého zámeru zaujať čiateľa.

Diskutabilnosť = Nie je. Autor nikde nepíše vysvetlivky ku vyrieknutým myšlienkam či témam. Siahodlhý prológ by sme takisto hľadali iba zbytočne, a preto sa celá kniha nesie v rovine myslenia jednotlivých čítajúcich. Som si istá, že osobám s čierno-bielym vnímaním sveta by sa kniha Nie je čítala iba veľmi ťažko. Oceňovaný Poliak otvára svetovo rezonujúce témy homosexuality, transexuality, samovrážd, psychických porúch či rebelizmu. Nedáva si servítku pred ústa a nesnaží sa odsúdiť či podporiť, iba ponúka dielo, ktorého posúdnie necháva na nás.

Ja rada v dielach hľadám viac a Nie je mi to ponúklo na zlatom tanieri. Každá veta má svoj význam, každá myšlienka by si zaslúžila rozjímanie. Necenzurovanosťou ma neraz dielo dostalo do rozpakov, no takisto prinútilo zasmiať sa či plakať.

Mariusz Szczygieł prostredníctvom knihy bez problémov pracoval s mojou psychikou a čo je najpodstatnejšie, na záver ma skutočne prinútil opýtať sa samej seba: „Keď už viem, že som nesmrteľný, žijem inak?“

Mariusz Szcigieł
Nie je
preložil Miroslav Zumrík
Absynt, 2020

  

Recenzia získala prvé miesto v kategórii recenzia v Čitateľskej cene vydavateľstva Absynt.

Timea Kubicová má 18 rokov a je študentkou Gymnázia Martina Hattalu v Trstenej. Medzi jej záľuby patria knihy, šport a turistika.