Zaujmite stanovisko k Zitiným životným partnerom. Akým vývinom Zita prechádza?
Tereza
Jozef Majerský sa vo vzťahu so Zitou správal vyslovene sebecky, nečestne a zbabelo. Chcel sa s ňou iba zabaviť a klamal ju. Bral ju len ako chvíľkovú zábavku, až neskôr zistil, že ju má skutočne rád, lebo na ňu nedokázal zabudnúť. Keď sa stala preňho nepohodlnou a začala mu byť na príťaž, nepostavil sa k tomu ako chlap, ale zbavil sa jej. Nahovoril ju, aby sa oddala Ragalovi a potom ju vyhodil, čím jej ublížil. Jednoducho si ju nezaslúžil, po tom ako mu bola oddaná a ochotná urobiť preňho všetko. Jano Ragala bol do Zity naivne zaľúbený a nechal sa vodiť za nos. Nevedel sa chopiť šance získať si ju, jednoducho ostal v pozícii ukrivdeného chudáka, utápal sa v žiali. Správal sa slabošsky. Bol príliš tvrdohlavý a neodpustil jej. Miesto toho ju bíjaval za to, že nemôže byť jeho, lebo navždy patrí Majerskému, nedokázal sa s tým zmieriť. Za svoju nešťastnú situáciu (manželstvo so ženou, ktorá ho neľúbi) si mohol sám, pretože o ženy sa bojuje a milovaným ľuďom sa odpúšťa, ale on si vybral tú jednoduchšiu cestu. Opustil ju. Mišo Černek je pre Zitu starostlivý manžel, ktorý jej vytvoril zázemie a zabezpečil životnú istotu. Vzal si ju, pretože ju ľutoval. Chcel jej pomôcť a chrániť ju, aj keď si bol vedomý toho, že ho nikdy nebude ľúbiť tak ako Majerského a vydáva sa zaňho iba z núdze. Napriek tomu, že akceptuje jej minulosť, chce si svojím konaním v jej záujme (ako to prezentuje) vydobyť, aby ho mala rada, no skôr ju odrádza svojou žiarlivosťou a pomstychtivosťou. Ale aspoň sa snaží vychádzať s ňou. Zita sa mení z mladého dievčaťa s naivnými ideálmi o láske na dospelú ženu, sklamanú životom, ktorý však už vidí realisticky. Nedokázala úplne zabudnúť a preniesť cez svoju prvú lásku, hoci to bol poriadny omyl, ktorý ju prenasleduje počas celého života a brzdí ju. Nevie ju nájsť pri žiadnom ďalšom mužovi. S mužom, ktorého mala skutočne rada, nemohla žiť ako manželka, ostalo jej len vydržať z povinnosti s tým, s ktorým ju spája zákon.
Júlia
Osobne mi je Zity ľúto. Možno by nemalo byť, no nejako tak to cítim. Bola ešte veľmi mladá, keď išla pracovať s mamou do Čiech. Úplne rozumiem, že ju ohúril starší muž, vedel byt taktný, milý aj vtipný. Nechápala, čo by na nej videl, vážila si ho, chcela, aby bol šťastný. Jemu sa veľmi páčila a aj keď si myslím, že ju mal rád a to naozaj, bol si tým istý. No mal ju len ako hračku, vedel, že si to ku nej môže dovoliť, vtipkoval o ich sobáši, povedal o ňom pred jej matkou. No nakoniec vysvitlo , že je ženatý. Odháňal od seba Zitu, nechcel ju vidieť, bol schopný jej vyčítať menšie porcie pre robotníkov, len aby ju ponížil. Dokázal nahovoriť Ragalu aby si “namluvil” Zitu. Čo on aj vykonal a vyhral tak 100 korún. Ona neskôr prišla za Majerským, oznámila mu, že je tehotná a on ju poslal preč, za Ragalom. Ešte k tomu ju aj vyhnal a musela si prácu hľadať inde. Pohral sa s ňou a zahodil ako takú hračku, no ona ho stále mala rada. Samozrejme, bola tam nenávisť, ale po čase sa začala vytrácať. A neskôr ani ona sama nevedela, prečo ju už tak necíti. S Ragalom to bolo niečo úplne iné, bola sklamaná z jej prvého vzťahu, ak ho tak môžem nazvať, a bola rada, že sa o ňu zaujíma hneď aj niekto ďalší. Pripustila ho k sebe, nevedela o stávke, stále však milovala Majerského a nemohla na neho zabudnúť. Na druhej strane sa jej páčilo, že pri Ragalovi ma akúsi poistku, on ju mal naozaj rád. Bol schopný nemyslieť na reči svojich kamarátov v krčme a veriť jej, až kým sa nedozvedel, že čaká dieťa s iným. Potom voči nej ochladol. Nakoniec s ňou ani neodišiel, zostal u Majerského a s kamarátmi ho jeden večer zbili. Až vtedy opustil jeho služby. O pár rokov sa so Zitou opäť stretli a vtedy zistil, že potratila. Zobrali sa, no začal ju biť a po chvíli už neboli spolu. Tu vidno čo bola Zita schopná zniesť. Cítila sa zle, kvôli tomu ako sa k nemu správala, možno chcela samu seba potrestať pre svoju naivitu a v tomto manželstve videla riešenie. Našťastie spolu neostali a ona išla ďalej životom. Znova odišla s matkou do Čiech a tam si našla Černeka, bol od nej starší a to jej dodávalo istotu. Dokázala mu vyrozprávať celý svoj príbeh, všetko o Majerskom aj o Ragalovi. Myslím si, že o tom potrebovala niekomu povedať a on tam pre ňu bol. Vzali sa a išli spolu žiť do Lieskova. Nedá sa povedať, že by bola najšťastnejšia. No bola šťastná aspoň v rámci možností. Bol to muž, ktorý bol pozorný, milý, nebol krutý, nebil ju a hlavne si ju vážil. Dovolila by som si tvrdiť , že chcela otca, hľadala niekoho, kto ju bude mat rad takú, aká je, kto ju pochopí a bude si ju vážiť. Mala s ním syna, ktorý jej priniesol veľkú radosť a veľmi sa o neho strachovala. Bála sa o svojho muža, ktorý bol nútený ukryť sa v horách, čakala, kedy sa vráti a dúfala, že sa mu nič nestalo. Keď však po rokoch vošiel ku nej domov Majersky uvedomila si, čo cítila cele tie roky, vedela, že aj cez toľké sklamanie stále na ňom vidí to dobre, má ho rada a chce mu pomôcť. Ten ju neskôr zachráni pred Nemcami, odvedú ho a ona sa s ním viac nestretne. Jej muž ide svedčiť na súd, podá svedectvo proti Majerskému a Zita mu to vyčíta. Ten jej vysvetľuje, že to urobil pre ňu a povedal to, čo musel. Sama nevie, či mu môže dôverovať alebo či mu vôbec chce veriť. Obdivujem ju, naozaj. Aj keď jej prvé dva vzťahy bolí veľmi bolestivé, dokázala sa cez to preniesť. Vydržala toho veľa, preto dokázala zniesť aj správanie Nemcov u nej v chalupe. Nechcem povedať, že bola neskúsená, no bola. Nevedela, čo si pre ňu život pripraví. Snažila sa robiť správne rozhodnutia a niekedy pri nich ani nemyslela na seba. Jej vzťah s Černekom a teda ten tretí, bol útulnou, prijateľnou a najlepšou maznotou, akú mala. A tak sa jej chopila a už ju nepustila. Veď bola šťastná, mala muža, zázemie a dokonca aj syna. Síce ju obdivujem, no to neznamená, že by som takto chcela niekedy žiť. Nemyslím si, že možnosť je to najviac, čo nám život prinesie. A ja osobne by som sa nechcela uspokojiť len s možnosťou. Ale kto vie, čo život prinesie.
Veronika
Prvým Zitiným partnerom, i keď iba na pár týždňov, bol Jozef Majerský, gazda na veľkostatku v Radotíne. Zoznámila sa s ním v období, keď sa ako osemnásťročná s matkou vybrala do Čiech za robotou. Tam, na požiadanie Majerského, pracovala v kuchyni spolu s matkou a varila všetkým, ktorí robili na poliach. Jozefovi padla do oka hneď v prvom momente a okamžite o ňu začal prejavovať záujem. Najskôr nenápadne, ale neskôr už s očividnými náznakmi. Vtedy spolu začali tráviť väčšinu voľného času a užívali si prítomnosť jeden druhého. Nakoniec však zistila, že je ženatý a tak sa ho vzdala. V tomto prípade by sme mohli hovoriť o Zitinej prvej skutočnej láske, ktorá v nej bujnela ešte aj v závere románu. Prvý reálny vzťah býva väčšinou ten, na ktorý človek nezabúda, pretože každý moment prežíva po prvý raz. Z tohto dôvodu si myslím, že Zita na Majerského nedokázala zabudnúť a zároveň ich vzťah bol špecifický práve silnou vášňou a túžbou. Keď ju Majerský zažaloval na súde, ktorý nakoniec prehrala, jej idealistická predstava lásky pohasla. Preto, keď sa nakoniec v jej blízkosti začal objavovať Ragala, prijala ho ako možnosť opätovne získať slastné pocity, ktoré predtým cítila pri Majerskom. Avšak nenašla ich a zo zúfalosti opäť začala navštevovať Majerského, z dôvodu jej nemiznúcich citov k nemu. Keď sa o tom Ragala dozvedel, spolu s ďalšími chlapmi raz počkal Majerského a zmlátil ho. Potom Radotín opustil. Vtedy Zita oficiálne stratila akékoľvek nádeje a bola nútená si ešte aj nájsť novú prácu. O rok sa Ragala vrátil a Zitu si vzal. Nachádzala sa v stave, kedy jej bol jej vlastný život ukradnutý a nezáležalo jej viac ako, ani s kým ho prežije, preto sa svadbe nestránila. Bola to pre ňu možnosť pre plnohodnotnejší život. Ibaže Ragala sa s ňou rozišiel tesne po svadbe a tak opäť ostala sama. Tretím Zitiným partnerom sa následne stal starý mládenec Černek. Podľa môjho úsudku Zita už nedokázala naďalej niesť bolesť spôsobenú Ragalom a Majerským sama, preto, potom čo vyrozprávala Černekovi všetky svoje strasti s oboma predchádzajúcimi partnermi, sa rozhodla si ho vziať. Osobne si však myslím, že ich vzťah bol skôr ako medzi otcom a dcérou. Od začiatku novely bola spomínaná iba jej matka, jej otec bol pravdepodobne mŕtvy alebo ich opustil. Zo spomínaného dôvodu si myslím, že preto aj Zita nedokázala zabudnúť na Majerského a stále k nemu prechovávala city. Černek jej bol síce milujúcim manželom, ktorému záležalo na jej bezpečí, ale v jej očiach bol pre ňu skôr ochranárskym otcom. S Majerským prežila prvé pocity lásky a vášne, preto aj počas deju novely v nej stále bublala nádej, ktorú však už nebolo možné naplniť.
Zhodnoťte, čo je u Bednára v rozpore s obrazom partizána v socialistickom realizme?
Tereza
Bednár sa vyhýba čierno-bielemu zobrazeniu a idealizácii partizánov. Nehádže ich všetkých do jedného vreca ako bezúhonných, nebojácnych, odhodlaných a nesebeckých povstaleckých hrdinov. Nevykresľuje všetkých rovnako len preto, že prislúchajú k jednej skupine obyvateľstva, ako je to charakteristické pre socialistický realizmus (všetci robotníci chodia vysmiati do práce). Nepodáva ich ako masu, ale každého berie ako individuálnu bytosť, ktorá sa od ostatných odlišuje správaním a myslením. Partizáni sú tiež ľudia, nie sú bezchybní. Prežívajú pocity strachu, zúfalstva, bezmocnosti, dopúšťajú sa omylov, robia nesprávne rozhodnutia. Majú výčitky svedomia a nevyznievajú všetci ako kladné postavy. Nemusia byť všetci priatelia, ktorí sa navzájom podržia v hocakej situácii a povzbudzujú sa v tom, aby vytrvali v spoločnom boji (Černek by za Majerského nedal ruku do ohňa, hnusí sa mu). Černek sa k nim pridal z nesebeckých pohnútok, jednoducho chcel len pomôcť bojovať za slobodu svojej vlasti. Majerský zas z vypočítavosti, lebo vedel, že po vojne sa budú ceniť všetci, ktorí sa zúčastnili. Taktiež oproti Černekovi vyzerá majerský ako zbabelec. Černek sa dokáže preniesť cez svoje osobné potreby, aby neohrozil svoju rodinu ani odboj, ale Majerský ich sebecky opustí, mysliac na svoj zlý zdravotný stav a vediac, že vystaví obyvateľov aj partizánov nebezpečenstvu, no nechce ani trpieť neošetrený a chorý, keď nemusí. Za to má neskôr výčitky svedomia a neznesie tlak situácie. Vzdá sa nemeckej hliadke. Po vojne sa nedostane uznanie všetkým, zabudne sa na nich. Preto Majerský končí na zinscenovanom procese, aj keď ako partizán je symbolom odboja.
Annamária
Najprv by som povedala, že v tomto diele máme možnosť vidieť akoby dva typy partizánov. Jeden je teda Zitin manžel Černek a druhý je Majerský. Tieto postavy sú od seba dosť rozdielne. Preto podľa mňa aj znak charakteristický pre soc. realizmus, typizácia, bol porušený, keďže postavy neboli len zlé alebo dobré a dosť sa aj líšili od samých seba. Nebola by tam jedna postava (partizán), čo mala len kladné alebo len záporné vlastnosti (Majerský bol klamár, navádzač, a Černek mal nutkanie sa pomstiť Majerskému). Toto zároveň aj súvisí s tým, že v soc. realizme mali postavu ako nového hrdinu, ktorý bol dosť idealizovaný (ani jeden z tých dvoch postáv to teda nemôže byť), taktiež ich berú za hrdinov, kdežto v tejto knihe neboli braní za hrdinov, lebo mali aj záporné vlastnosti. Majerský tým, že odchádza od partizánov by mohol byť znak odporu proti tejto ideológii a Černek i napriek tomu, že na konci hovorí, ako veľmi sú dôležité družstvá a dodržiavanie týchto soc. ideí, zároveň aj hovorí, ako by ho na súde aj tak donútili svedčiť proti Majerskému (preto nie je úplne “uvedomelý budovateľ socializmu”).
Veronika
Pôvodná predstava partizánov v socialistickom realizme bola založená na zobrazovaní ich odvahy postaviť sa nepriateľským vojskám, v boji za vlasť, za národ, za svojich blízkych, za ktorých by dobrovoľne položili život, ak to by to situácia vyžadovala. V novele Kolíska nám Bednár predstavuje jednotku partizánov, ktorá bola zatlačená do hôr počas SNP a tam aj ostala ukrytá v podzemnom bunkri. Aj napriek faktu, že spomínaná jednotka vedela, že sa v blízkosti nachádza dedina okupovaná fašistickými Nemcami, nepodnikla žiadnu protiakciu a ani sa o ňu nepokúšala. Kryla si vlastný chrbát (počas nocí sa jednotliví členovia jednotky striedali pri stráži pred bunkrom) a časťami sa správali ako zbabelci oproti tým, ktorých vykresľoval socialistický realizmus ako svojich hrdinov. V podstate sa dá povedať, že zradili svojich druhov, ktorí pri vypaľovaní dediny zomreli, pretože oni ostali so strachom ukrytí v hore.
Júlia
V socialistickom realizme partizáni dominujú ako kľúčoví až idealizovaní hrdinovia, ktorí bojovali v SNP, boli statoční, pomáhali svojmu národu, bojovali zaň. Boli to muži schopní vzdať sa rodín, stabilne nestabilnej práce, svojho komfortu. A namiesto sedenia na peci sa rozhodli bojovať za svoju vlasť. A chrániť svoj národ. Veľa z nich muselo utiecť pred Nemcami do hôr, skrývali sa a odtiaľ plánovali a robili útoky, snažili sa obrániť si vlastné územie. No Bednár sa rozhodol partizánov až tak neoslavovať. Chcel ukázať pravú tvar tejto niekedy neuznanej práce pre národ. Predstavil nám skupinu partizánov, ukrytú v lesoch v bunkri. Títo muži spolu vychádzali, no nemali sa veľmi radi, hlavne Černek a Majerský. Väčšinu času sa ukrývali, snažili sa byť čo najnenápadnejší, nerobiť hluk a nezanechávať stopy. Čakali kým im niekto nepríde zvestovať tu šťastnú správu, že vojna už skončila. To sa nakoniec stalo. A tu môžeme vidieť ďalšie zlyhanie, ktoré socialistický realizmus väčšinou neukazuje. Keď Majerský počul, že vojna končí, prekonal strach a definitívne sa rozhodol ujsť. Dokonca utiekol do dediny, v ktorej vedel, že nemá, čo hľadať. Povedala by som, že tam bol až nevítaný. Opäť sa skryl, teraz do postele! Aj keď počul, ako Zita kričí, utiekol, síce s dobrým úmyslom, no aj tak nevedel, čo spraví. Nakoniec to, ale skončilo dobre, Zitu zachránil od hrozného osudu, no neskôr sa mu jeho váhavosť z minulosti vrátila a musel si odsedieť 12 rokov.
(Svoj pohľad na novelu Alfonza Bednára Kolíska predstavili študenti Gymnázia bilingválneho v Žiline.)
