Zo svojej poličky pre vás vyberá a odporúča knihy známy moderátor, publicista a vášnivý čitateľ Dado Nagy. Jeho tri knižné tipy na čítanie sú Magický průvodce městem pod pahorkem od fínskeho prozaika Pasi Ilmari Jääskeläinena, román Vegetariánka juhokórejskej autorky Han Kang a kniha Hoď do mňa kameňom spisovateľa a publicistu Jozefa Hajka.

Prózy súčasného fínskeho prozaika Pasi Ilmari Jääskeläinena sú zmesou napínavého deja, magického realizmu, murakamiovskej mystiky a rôznych bizarných nápadov. Jääskeläinen zaujal už fantasy románom Literárny klub Laury Snežnej odohrávajúcim sa v malom fínskom mestečku s pozoruhodne vysokým výskytom spisovateľov, ktoré akoby spoločne stvorili David Lynch s bratmi Grimmovcami. Z tejto mysteriózno-rozprávkovej prózy doslova sršali bláznivé nápady, ale aj veľká miera spisovateľskej sebairónie.

V najnovšom románe Magický průvodce městem pod pahorkem ide Jääskeläinen z hľadiska formálnej hravosti ešte ďalej. Jeho dejiskom je tentoraz úplne reálne fínske mestečko Jyväskylä a hlavnou postavou šéfredaktor menšieho vydavateľstva – Olli Suominen. Založil si facebookový účet a zistil, že sa mu ozvali nielen jeho dávni kamaráti z detstva, ale aj prvá láska. Z Kertu Karrovej sa medzičasom stala slávna spisovateľka, autorka bestselleru – Filmový sprievodca životom, ktorý definuje miesta a situácie okolo nás z hľadiska ich filmovo-dramatického potenciálu.

Kertu však píše aj novú knihu – Magického sprievodcu mestom Jyväskylä. Odhaľuje v nej výskyt magických miest, vyznačujúcich sa vysokým výskytom častíc, ktoré môžu spôsobiť, že človek vykĺzne zo svojho všedného života a začnú sa diať rôzne prekvapivé veci.

Olli Suominen zrazu stráca dáždniky, snívajú sa mu podivné sny, vracia sa do tajomných podzemných chodieb a postupne sa vynárajú jeho tajomstvá.

Autor vymyslel pre svoju knihu dve verzie konca. V predaji sú knihy s oboma verziami, pričom tú druhú si môžete prečítať na webovej stránke vydavateľstva.

Magický sprievodca mestom pod pahorkom Pasi Ilmari Jääskeläinena je temne magický príbeh o vášnivej láske, kríze stredného veku a rôznych životných transformáciách.

Román Vegetariánka juhokórejskej autorky Han Kang získal v roku 2016 prestížnu Man Bookerovu cenu za najlepšiu zahraničnú prózu preloženú do angličtiny. Svoju úlohu určite zohrala zhoda šťastných okolností, ale základom bola predovšetkým výnimočná literárna kvalita a skvelý preklad začínajúcej britskej koreanistky Debory Smithovej. Tento román zložený z troch častí vyšiel v kórejskom origináli už v roku 2007 a prostredná časť „Mongolská škvrna“ dokonca o dva roky skôr. Na svoju obrovskú medzinárodnú (a následne aj domácu) slávu si však musel počkať takmer desať rokov.

To, čo čitateľov na Vegetariánke uchváti asi najviac je majstrovská kompozícia príbehu, bravúrna psychologizácia postáv a sila umeleckých obrazov. Vegetariánka je kruto-krásna, vášnivá a smutná kniha.

Jej ústrednou témou je potlačená ženská individualita vychádzajúca z faktu, že Kórea sa pravidelne umiestňuje v poslednej tretine rebríčkov hodnotiacich postoj k ženám a rovnosť medzi pohlaviami.

Dvojica sestier Jonghje a Inhje vyrastá v rodine s násilným dominantným otcom a svoje emócie, túžby a pocity musí skrývať hlboko vo svojom vnútri. Takto potlačené sa však postupne dostávajú na povrch v podobe nočných besov, ktoré Jonghje pripravia o spánok.

Vegetariánka sa začína rozprávaním manžela mladšej sestry popisujúcim postupný vnútorný rozvrat jeho inak tichej a oddanej manželky. So stúpajúcim znepokojením sleduje ako odmieta jesť mäso, nosiť podprsenku a postupne sa čoraz viac uzatvára do vlastného sveta. Prvá časť sa končí emotívne vypätou scénou, počas ktorej sa Jonghjin otec snaží podmaniť si vôľu svojej dcéry násilím. Druhá časť románu hovorí o deštruktívnej umelecko-sexuálnej fascinácii, ktorú k Jonghje cíti manžel jej staršej sestry Inhje – umelec a videoperformer. Naplnenie jeho odvážnej vízie prekračuje viacero tabu a spoločensky ho úplne diskvalifikuje.

Záverečná časť románu je rámcovaná návštevou Inhje u mladšej sestry v odľahlej lesnej psychiatrickej liečebni. Jonghje už odmieta prijímať akékoľvek jedlo, vracia sa do stavu embrya a túži sa zmeniť na strom.

Vegetariánka nás uvádza do exotického kultúrneho prostredia ovplyvneného konfuciánskou tradíciou a ponúka dielo výnimočnej krásy a literárnych kvalít.

Spisovateľ a publicista Jozef Hajko vo svojich knihách otvára tabuizované témy, ktorým sa profesionálni historici a sociológovia vyhýbajú. A to je tiež jeden z dôvodov, prečo sa tieto otázky pre nedostatok objektívnych informácií často stávajú agendou extrémistov či populistických politikov.

Po knihách Nezrelá republika a Odsúdení na dohodu, venovaných témam Slovenského štátu a spolužitiu Slovákov a Maďarov prichádza s tretím titulom nazvaným – Hoď do mňa kameňom. Jeho témou je nielen podrobné zmapovanie dejín nášho spolužitia s Rómami, ale predovšetkým snaha o dôkladnú a objektívnu analýzu zásadnej odlišnosti rómskeho etnika a rómskej identity.

Ide o zásadné dielo, ktoré vyvracia množstvo mýtov a stereotypov tzv. politickej korektnosti. Prístup štátnych inštitúcií, médií aj verejnosti totiž doteraz neprekročil klasický neokolonialistický princíp – naša kultúra musí Rómov kultivovať, vzdelávať, integrovať … a nezaujíma nás či o to Rómovia stoja alebo nie. A tak sme ich „pre ich dobro“ prinútili prestať kočovať, poberať sociálne dávky (čo podporilo rómskych úžerníkov) a prerušiť kontakt s ich tradičnou kultúrou a etnicitou.

Doterajšie pokusy o riešenie tzv. rómskej otázky  totiž v lepšom prípade vychádzajú z premisy, že všetko vyriešia eurofondy, sociálne reformy a hlavne integrácia. Takmer nikto neberie do úvahy, že ak chceme rómskej komunite naozaj pomôcť, musíme predovšetkým dôkladne poznať jej etnické špecifiká – napr. kastovný systém, život orientovaný na prežívanie prítomnosti, princíp rituálnej nečistoty,  poverčivosť, či dominanciu rodiny ako základnej jednotky pri výchove aj rozhodovaní …

Jozef Hajko ide ku koreňom problémov a nevyhýba sa ani tabuizovaným témam rómskeho šovinizmu či rómskej identity. Autor naznačuje komplexnosť a zložitosť spolužitia s rómskym etnikom, no vychádzajúc z dôsledného štúdia problematiky ponúka aj návrhy riešení – komunálnu reformu a prenesenie právomocí z anonymného štátu na lokálne centrá.

Ak si teda chcete na tému spolužitia s Rómami vytvoriť objektívy názor, odporúčam novinku Jozefa Hajka – Hoď do mňa kameňom.